Po dvoch skvelých dňoch, sme sa všetci nesmierne tešili aj na sobotu so zahraničnými headlinermi.
Tu odštartovali humenskí, old school hard rockeri, Mahagon. Tí majú vo svojom domovskom meste slušnú podporu. Na nich mám pekné spomienky z koncertu v roku 2011, kedy otvárali jeden rockový klub v našom meste (v súčasnosti bohužiaľ už neexistujúci). Tak ako vtedy nesklamali ani tentokrát.
Dôkazom toho je to, že aj keď išlo o prvého vystupujúceho a pokračovala aj nesmierna horúčava z predchádzajúcich dní, v hľadisku rozhodne nemali prázdno.
U žilinských hardcoristov Sabot-Age, sa to bohužiaľ trochu preriedilo. Hrali však s nesmiernym nasadením. Pri lepšom počasí by to s účasťou mohlo byť lepšie.
Na Rust 2 Dust (ináč prvú kapelu v histórii Slovenska, ktorá hrala aj na Wackene v Nemecku) hrajúcich takú modernú odnož metalu s prvkami hc, som bol nesmierne zvedavý. Ani tu nechýbalo nesmierne nasadenie. Ak sa u nás častejšie objavia, určite majú šancu získať mnohých na svoju stranu.
Po tejto trojici prišiel rad na jednu z východniarskych star – Košičanov Ravenclaw. Svojím častým koncertovaním (a preskakovaním borcom ako Gamma Ray, Lordi…) si získali pomerne početný zástup fans. To bolo vidieť aj pod pódiom.
Opäť sa potvrdilo, že spevák Matej vyrástol v skúseného frontmana (aj keď možno by mal ešte mierne zlepšiť komunikáciu s fans 🙂 ) a celá kapela patrí medzi topku Slovenskej scény (aspoň východniarskej). Zo skladieb mal pochopiteľne priestor debutový album Welcome to the Ravenland, no odznelo aj niečo navyše (Today z posledného rovnomenného singla a Humnmark z kompilácie časopisu Šrotovisko).
Nesklamala ani Tristana. Tá sa objavila u nás viac krát a opäť sa ukázalo, že na tomto festivale sú ako doma a taktiež patria medzi topku domácej scény.
Ide do tuhého
Program pokračoval hviezdou českých letných festivalov Walda Gang. Do Sniny sa vrátili po 6 rokoch. Keďže sú známi prevažne coutry klasikami v rock/metalovom šate (Eldorádo, Hudsonský Šífy), vyčarili dobrú zábavu či už u starších alebo u mladších. Na podobné akcie sú jednoducho ako stvorení.
Zlatý klinec
Ďalšou formáciou, ktorá sa opäť k nám vrátila boli Švajčiari Gotthard. Mnohí určite mali v pamäti ich vystúpenie z ročníka 2010 so spevákom Steevom (bohužiaľ už po smrti). Všetci si koncert užívali a to preniesli aj na publikum. Pre mnohých (a asi aj pre mňa) boli práve oni sobotňajším vrcholom.
V setliste mali najväčšie zastúpenie veci z posledného albumu Bang z 2014 (Bang, Get Up, Feel What I Fell, What you get), no dostali priestor aj klasiky napr. Master of Ilusion, Hush a vecou Anytime Anywhere, sa s nami rozlúčili.
Gamma Ray
Nasledujúci Gamma Ray patrili nepochybne medzi najočakávanejšie kapely celého ročníka 2015. Bohužiaľ už v úvode ich sprevádzali technické problémy. Zo začiatku nebolo vôbec počuť gitaru druhého gitaristu Henja Richtera. To sa síce potom trochu upravilo, ale hlavne zvuk nebol boh vie čo. Zrejme preto ani Kai a jeho družina neboli v najlepšej nálade.
Napriek sťaženým podmienkam sa snažili zahrať čo najlepšie. Okrem noviniek (Avalon, Master of Confusion) nezabudli ani na staré osvedčené hity (Heaven Can Wait, Fight), no nepáčilo sa mi to zbytočne naťahovanie piesne Somwhere out in Space.
Festival ukončili recesisti z Karpiny, ktorí sa objavili u nás už niekoľkokrát a vždy sa radi vracajú. Osobne obavy vzbudil nový vokalista, ktorým nie je nikto iný ako Peter Deák (starý dobrý Elvis už nie je ich členom). No nakoniec sa ukázal byť dobrou voľbou, čo potvrdila aj pekná zábava v publiku (aj napriek neskorým večerným hodinám).
Na záver ako tradične, by som rád poďakoval všetkým, čo sa podieľali na tomto ročníku festivalu, všetkým vystupujúcim a aj návštevníkom za dobrú účasť :-).
P.S: A mám tu ešte niečo, čo som zabudol v úvodnom článku povedať. Chválim nápad s vratnými pohármi na pivo a aj poháre s logom Rock pod Kameňom 2015, ktoré si niektorí odniesli ako suvenír .
A do tretice: Za foto ďakujem Mariánovi Mikovi 😉 (https://www.facebook.com/marianmikaphotography), Palimu Hudákovi (autorovi foto Karpiny)
