O prešovských rockeroch Alter Ego bolo dlho počuť iba na východe. No nedávno vydali debutový album Back To Rock n Roll, ktorý ma potenciál zaujať rockerov minimálne na celom Slovensku a nie len tam. Dokonca si ho všimli už aj rádia. Viac už ale spevák Simi:
Zdravím Simi. Nedávno ste pokrstili Váš debutový album Back To Rock n Roll. Ako hodnotíš samotný krst (účasť, celková atmosféra a podobne)?
Simi: Ahoj, veľký problém nám robilo počasie, keďže sme krstili vonku. Predkapela Watt, v ktorej hraje krstný otec nášho albumu – gitarista Milan Verešpej, mala počasie špičkové. Ďakujem chlapcom aj touto cestou za ich vystúpenie 🙂 Keď sme nastúpili my, presvišťala búrka, ktorá nás všetkých otestovala. Ľubo Horňák, ktorý nás zvučil mal čo robiť, klobúk dole pred ním. Našťastie sme technické problémy vyriešili, ľudia vydržali a po búrke sme pokračovali. A atmosféra bola čarovná. Keďže sa stihlo medzitým zotmieť, dolaďovali ju svetlá, laser, ktorý spravil krásny efekt na padajúcich kvapkách z neba. Za osvetlenie akcie ďakujem svojmu svokrovi Ivanovi Pavlikovskému a jeho kamarátovi Vladovi Labudovi, že nám k tej atmosfére dopomohli. Keď sme začali konečne hrať, do ľudí vošla taká eufória, spievali, jačali so mnou, skákali, tancovali, podávali mi ruky po každej piesni. Po zahrievacom kole prišla na rad pôvodná zostava, my + Dušan Rendoš – gitara, Jožko ‘Yogi‘ Lukáč – bicie. Akoby sa rodina stretla po rokoch. Pre mňa osobne top večera. Strihli sme si spolu asi 3 veci a tak prišlo na rad krstenie. Prizvali sme na pódium ešte jedného nášho ex-člena, Janka Kuchára – gitara. Teda boli sme tam komplet všetci, ktorí kedy v Alter Egu hrali. Podľa Milana Verešpeja, tvrdú muziku treba pokrstiť tvrdým alkoholom a tak to aj spravil + povedal zopár pekných slov. Potom som prizval na pódium Jožka Muránskeho, ktorý svojho času moderoval súťaž kapiel Prešovský Liverpool a za jeho podporu takisto ďakujeme. Keď sme si mysleli, že už budeme pokračovať v hraní, prišlo prekvapenie – torta od Evky Minárovej. Dúfam, že si každý pochutil, kto sa k nej dostal 🙂 Kto vydržal skrz to počasie, určite neoľutoval. Už keď toľko ďakujem, tak tá vďaka patrí každému kto tam bol, lebo každý jeden fanúšik bol nedeliteľnou súčasťou celkovej atmosféry 🙂
Čo na samotnom albume nájdu ľudia, ktorí sa k nemu dostali prvýkrát?
Simi: Nájdu tam rýdzu hardrockovú muziku, ktorej základy tvoria gitarové riffy. Album obsahuje 11 skladieb zväčša nadupaného charakteru. Nie je to však hudba na dobrú noc, je to skôr hudba na dlhú noc, resp. na fakt pekný deň. Balenie CD obsahuje 16 stránkový booklet plný fotiek a textov. Máme k dispozícii aj LP platne s plagátom a textami vo vnútri.
Má jeho názov nejaký hlbší význam?
Simi: Všetko má svoj význam, samozrejme aj názov albumu 🙂 To všetko nie je len z nostalgie. Je to naša aktuálna poloha v obrovskom hudobnom svete. Hlásime sa k poctivej rokenrolovej muzike, ktorú robíme aktívne už skoro 10 rokov.
Odkedy vznikali songy preň?
Simi: Je to zmes songov, ktoré vznikli od založenia kapely v roku 2008. Najstaršia vec je Rock City, ktorá vznikla spomínaného roku.. Najnovší song je myslím Nobody Can Touch my Baby, ktorý vyšiel ako druhý singel po prvom Rear-view Mirror. Tieto dve veci vznikli niekedy v roku 2013 myslím. V roku 2014 sa začal album pripravovať.
Porozprávaj niečo o nahrávacom procese?
Simi: Nahrávať sme začali u Tomáša Spišáka, niekedy v novembri 2014, ktorý fungoval s naším bubeníkom aj v inej kapele. Bicie, basgitara boli nahraté relatívne rýchlo. Do leta 2015 boli nahraté komplet gitary, spevy a klávesy sa pridávali nakoniec. Filozofia bola asi taká, že každý hudobník mal voľný priestor na sebarealizáciu a nahral proste to, čo cítil. Snažili sme sa zminimalizovať nejaké vzájomné ovplyvňovanie. Bohužiaľ, potom sa to rok tiahlo s editáciou. V lete 2016 sa do nedokončenej editácie, mixáže pustil Tomáš Višňovský, bubeník z Chiki Liki-Tu-a. Učesal to do takej podoby, aby sme boli s tým spokojní. Začiatkom roka 2017 nám veci zmastroval a začali sme sa pripomínať ľuďom prostredníctvom spomínaných singlov.
Ako dlho trvalo nájdenie vydavateľa?
Simi: Po zverejnení singlov sa nám ozval Marián ‘Albbert‘ Horváth z časopisu Metalscéna, ktorý svojho času púšťal naše demá na internetovom rádiu Hardland. V podstate nás sledoval a nezištne podporoval od našich začiatkov. Tento chlapík nás prepojil s Jurajom Haríňom z vydavateľstva Slovak Metal Army, ktorému sa náš projekt zapáčil a bol veľmi ochotný s nami spolupracovať.
Budete nejak riešiť aj jeho propagáciu v zahraničí?
Simi: Album je propagovaný zatiaľ v Českej republike, už prišli aj nejaké ponuky z rádií.
Vidím, že na bandzone Vám ostali aj nejaké tie demo nahrávky. Bolo ťažké vybrať, ktorý materiál pôjde na album a ktorý ostane v šuflíku ako sa hovorí?
Simi: Z toho množstva materiálu čo máme, sme prv urobili hrubý výber, čo by asi tak pasovalo k sebe na jeden album. Potom sme hlasovali. Každý člen dal na papier zoznam cca 16-tich piesní, ktoré by chcel nahrať a na ktorých sme sa zhodli, tie sme nahrali.
Tradičná otázka. U niektorých našich kapiel je trend vracať sa k rodnému jazyku. Neuvažovali ste spraviť aj nejakú skladbu v slovenčine?
Simi: Taká skladba existuje, ale fakt si neviem spomenúť či sme ju niekedy hrali live 🙂 A v tejto zostave (od 2014) sme ju nehrali na skúške ani raz. Sú ďalšie dve piesne, ktoré spievam po anglicky, no existujú aj ich verzie s voľným prekladom do šarišského nárečia – to je náš rodný jazyk. Hrali sme si ich len tak pre srandu v uzavretej spoločnosti.
Môže k tomu dôjsť niekedy v budúcnosti?
Simi: Každopádne rodnojazykový potenciál tu je. Momentálne chúťky sú ale iné 🙂
Kde budete najbližšie vystupovať?
Simi: Najbližšie budeme robiť support kapele Strangers of rock z Prešova, ktorá bude krstiť svoj nový album, už v poradí tretí. Bude to v Haniske pri Prešove na parkovisku, kde sa zvykne robievať každý rok Country bál. Čiže opäť sa budeme modliť za dobré počasie.
Aké sú záľuby, záujmy a povolania jednotlivých členov (čiže ináč povedané civilný-nehudobný život)?
Simi: Všetkým nám bolo dopriane dostať sa k dobrému vzdelaniu. To je základ na dobrý život + milovať a milovaným byť. Ja a basgitarista Miro Maľcovský sme v civile strojárski inžinieri, aj keď ja som sa teraz pustil trochu nestrojárskou cestou, no je to tiež výrobná sféra. Vytváranie hodnôt je dôležité pre spoločnosť. Doktor gitarista Martin Gábor robí v oblasti práva a bubeník Martin Dudáš sa venuje finančnému sektoru. Mám krásnu manželku, krásneho syna, ktorý bude mať o chvíľu 2 roky. Martin Gábor s manželkou sú v očakávaní potomka, takže držíme im z celého srdca palce. Miris a Dundy tvrdo pracujú + hrajú aj v iných kapelách, tak verím, že aj oni si čochvíľa doprajú niečo viac. Treba predsa zabezpečiť novú generáciu rockerov, však.
Čo hovoríš na Vašu domácu prešovskú scénu (klady, zápory, problémy)?
Simi: Toho roku nám po dlhom čase opäť vyšlo zahrať si na Dňoch mesta Prešov a verím, že ostaneme stabilnými hosťami na tejto krásnej akcii. Verím že po vypočutí albumu, prípadne klipu bude ešte väčší záujem o našu kapelu. V Prešove hráme sporadicky. Boli podniky, kde sme hrávali pravidelne, tie sa buď zrušili alebo už koncerty nerobia, je to ťažké. Poviem pravdu, že radi ideme na výjazd, ale keď sa podarí urobiť koncert v nejakom prešovskom podniku. Je tam plno – možno aj preto, že to nie je až tak často.
Ako si sa dostal k aktívnemu hraniu (prvotný impulz, prvotná myšlienka) a ako sa nakoniec sformovala samotná kapela Alter Ego.
Simi: Pracoval som v zahraničí, bol som 2 týždne doma na dovolenke s tým, že ak sa mi podarí nájsť si prácu, tak ostanem na Slovensku. A mne sa podarilo nájsť si aj kapelu. Miro s Maťom Gáborom spolu hrávali a zháňali speváka, náhodne som našiel nejaký inzerát na internete a tak som zo srandy zavolal.. Hneď sme si strihli Paranoida od Black Sabbath a ešte nejaké klasiky, šli sme potom do baru a tam sa kapela stmelila.. To bol január 2008. Vrátil som sa do zahraničia vyriešiť si svoje veci a vo februári sme už skúšali pravidelne. V marci sme vymysleli názov, opäť v zariadení reštauračno-kaviarenského typu a prijali sme medzi seba môjho kamaráta bubeníka Yogiho Lukáča, ktorý s nami hral do 2014. Na gitare sme ešte mali Duška Rendoša a neskôr Janka Kuchára. Od decembra 2011 sme štvorica a od apríla 2014 odídeného Yogiho nahradil Martin Dudáš. Ako ešte malý chlapec som chodil do ZUŠ na klavír, čiže s hudbou som bol spätý od malička. Učil som sa aj sám na gitaru, ktorú mi kúpili rodičia, keď som mal cca 19-20 rokov. No až po dospeláckych výjazdoch a nejakých tých stanovačkách, kde sme si v dobrej nálade spievali som si uvedomil, že mám nejaký ten hlasový rozsah a chcel by som to skúsiť aj v kapele. Pokiaľ môžem aj za chalanov rozprávať, taktiež navštevovali ZUŠ a Miro s Maťom začali už dávno predomnou hrávať v kapelách. Dundyho otec je tiež bubeník, takže je tam jasná línia, ktorou si prešiel a prešiel si aj mnohými kapelami + nahral i zopár albumov s nimi.
Tak to bola už posledná otázka. Nesmierne ti ďakujem za rozhovor a ako je u mňa zvykom, poprosím o nejaký ten záverečný odkaz pre čitateľov.
Simi: Vážení čitatelia, ďakujem Vám za to, že ste došli až sem a snáď sa tu ešte čítať budeme. Som rád, že muziku počúvate a podporujete ju aj takýmto spôsobom, že čítate Metalmania-Magazín. Čo sa týka našej muziky, robíme ju od srdca, inak ani nevieme. Verím, že sa aj vďaka albumu uvidíme na nejakom väčšom festivale a predvedieme naraz širšiemu publiku čo je v nás. Držte sa!
Youtube ukážka:
Linky:
http://www.alteregopresov.sk/
https://www.facebook.com/alteregopresov/?fref=ts
http://bandzone.cz/alterego
https://www.youtube.com/channel/UCtt4ychs20r6KKeqQ8BLfCg