V záverečný festivalový deň si na svoje mohli prísť hlavne milovníci tradičného rocku-metalu, poprípade aj pop rocku. Navyše sme sa dočkali aj mierneho zmiernenia horúčav.
Piatok sa začal vystúpením známeho Roba Šimka so svojou družinou Massriot. Napriek úmorným horúčavam, sa pod pódium zhromaždilo niekoľko ich fanúšikov Okrem popovejšie ladených skladieb sme mohli počuť aj drsnejšie kúsky z poslednej tvorby. Myslím, že na našej rock-metalovej scéne majú svoje miesto.
Už dlhšiu dobu býva súčasťou programu sninského festivalu aj nejaká ta kapela s hardcore žánru. Nebolo tomu inak ani tento rok. Z ďalekej Prahy dorazila česko-slovenská banda Konfront. ,,Konfrontácia“ so Sninou dopadla na výbornú. Predviedli poctivý, správne nasraný, hardcore, ktorý osloví (alebo inač povedané nakopne prdel 🙂 ) aj tých, čo tento typ hudby nevyhľadávajú.
Potešilo aj opätovné zaradenie humenských hard rockerov Mahagon. Tí prišli prezentovať svoj chystaný debutový album, ktorý bude čoskoro vydaný. Aj v ich prípade išlo o kvalitný koncert, bohužiaľ kazený nie príliš dobrým zvukom (doprovodné vokály, klávesy boli dosť slabo počuť).
Po Švajčiarkach BACK:N:BLACK hrajúcich tvorbu legendárnych AC/DC nasledovala česká pop rocková, dovolím si povedať legenda 80tych rokov – Turbo. Už v úvode frontman Míra Chráska sa vyjadril, že sa do Sniny veľmi tešili. Taktiež všetkých prekvapil tým, že ma rodinu v blízkej Kamenici nad Cirochou a Humennom. Trochu však trvalo rozhýbať publikum – to sa chytilo až na osvedčené hity ako Láska z Pasáži, Chtěl jsem mít a podobne.
Ďalšou formáciou, ktorá dorazila z ďalekého zahraničia pri ktorej zaplesalo srdce každému milovníkovi melodickejších žánrov boli Axxis z Nemecka. Na scéne pôsobia od konca 80tych rokov, v ich tvorbe nájdeme prvky heavy-power metalu ale aj melodicky ladeného hard rocku. V tom duchu sa niesol aj tohtoročný album Retrolution. Z neho pochádzala aj prvá vec – Heavy Metal Brother. Spevák Bernhard mal energie a dobrej nálady na rozdávanie, celkovo všetci členovia si pódium nesmierne užívali.
Navyše zlepšil sa aj celkový zvuk, čo vydržalo až do konca celého festivalu. Milým spestrením koncertu bolo, keď sa Bernhard postaral o veľký zážitok jednému chlapcovi (jeho vek bol tak do 10 rokov). Toho si vyvolil ako hráča na ,,typical heavy metal instrument“ (čo nebolo nič iné ako tamburína 🙂 ) počas piesne Touch the Rainbow. Jedine čo zamrzelo bola absencia prídavku.
Českí Škwor sa do Sniny vrátili po troch rokoch. Bolo vidno, že publikum na nich nezabudlo pod stageom sa zhromaždil početný dav. Veď ako tomu mohlo byť inak, ich žáner dokáže osloviť ako mladých, tak aj starších. Nechýbali tradičné skladby (Tak to jsme my, Sraž nás nakolená, ) a aj pyrotechnické efekty.
Po Škwore nastal čas na najočakávanejší bod celého RPK 2017 (čomu napovedal aj plný areál), švédsko-kanadskú melodicko-death metalovú kapelu Arch Enemy s dračicou Alissou White-Gluz za mikrofónom. Ich úvodná vec bola The World Is Yours z chystaného počinu Will to Power. Dav v Snine si podmanili aj napriek minimálnej komunikácii s publikom a ich vystúpenie taktiež zdobila pyrotechnika. Hudobne mali čo povedať aj melodikom (ako som ja), keďže súčasťou ich hudby sú aj melodickejšie pasáže. Ako bolo sľúbené, jediné zamorenie čo nastalo bolo zamorenie dobrou náladou.
Ročník 2017 ukončila punková legenda Slobodná Európa. Aj keď majú v repertoári song Unavení a zničení, o fanúšikoch ktorí na nich ostali sa to povedať nedalo. Resp. na ich zábave to nebolo vidno a únavu nebolo vidno ani na kapele. Podľa môjho názoru pekný záver podujatia.
Tak aby sme si to zhrnuli: Napriek určitým ,,muchám“ festival ako taký hodnotím pozitívne. Hlavne vďaka výberu účinkujúcich a celkovej atmosfére (a vydarenému počasiu 🙂 ). Na záver ďakujem usporiadateľom a vy si ako tradične môžete prečítať reakcie niektorých vystupujúcich.
Bernhard Weiss (Axxis):
Bol to náš prvý koncert na Slovensku a bol to skvelý deň so skvelými ľuďmi. Hotelová párty bola vynikajúca. Odozva publika bola taktiež vynikajúca a bolo teplejšie než v pekle. Viac než 38 stupňov a ešte viac na pódiu. Tie tri dni na Slovensku sa nám veľmi páčili a snáď budeme mať šancu sa jedného dňa vrátiť. Zdravím!
Mira Chráska (Turbo):
Co se týká festu Rock pod kameňom, tak z mého pohledu naprosto skvělý festival. Byl jsem opravdu velmi překvapen profesionálním přístupem a fantastickým nasazením člověka co to pořádal (Marián Križánek). Vše do puntíku klapalo s maximální přesností. Já osobně před ním smekám a považuji to za jeden z nejlepších a skoro možná i nejlepší fest jak na Slovensku, tak i v porovnání u nás v Česku.
Pater Ganzy (Konfront):
Čau Tome, za Konfront by som asi takto v stručnosti zhodnotil… Super festival v nádhernom prostredí. Aj napriek celkom skorému hraciemu času a totálnej horúčave sa zišlo celkom dosť fanúšikov zvedavých na našu neštandardnú HC nakladačku, takže celkovo spokojnosť. Headliners rozhodne nesklamali. Pár organizačných nedorozumení, aké sa bežne stavajú kapelám malého formátu s absenciou manažéra síce bolo, ale to sú detaily. Posledná kapela festu Slobodna Európa to úplne famózne zakončila.
Marcel Kundrat (Roksound):
Zhrnúť pocity z festivalu Rock pod Kameňom je jednoduché ! Najlepší hudobný festival na Slovensku. Super organizácia, príjemné prostredie, vynikajúci zvuk, skvelí ľudia a výborné kapely. Dobrým nepriateľom bolo aj veľmi tropické počasie, ale prírode nerozkážeme. V mene celej kapely ďakujeme. Let´s rock
Galérie:
