Po troch rokoch od svojho posledného počinu nám Nemci Edguy naservírovali novinku pod názvom The Age of the Jokker. Musím povedať, že po ústupe od power metalu, s ktorým razili cestu na svojich prvých albumoch som na Edguy trochu zanevrel, ale zo zvedavosti (a aj vďaka skvelému vystúpeniu na našom festivale v Snine) som si tento album obstaral. V akom duchu sa nesie tento album?
Tak album začína skladbou o Robinovi Hoodovi, ktorú nám Edguy ponúkli ešte pred of. vydaním ako ochutnávku v podobe klipu, kde sa ukázal aj typicky zmysel pre humor frontmana Tobiho. Daná skladba sa nesie v strednom rytme a navyše ozdobená klasickými edguyovskými zbormi, v ktorých využívaní je Tobi majster. Po Robinovi Hoodovi príde na rad chytľavá skladba Nobody´s Hero, ktorá vás nabudí na vrchol albumu v podobe songu Rock of Chasel. Napriek tomu, že tento album nie je žiadny Theatre of Salvation 2, tak táto skladba je dôkazom, že Tobias úplne nezanevrel na epické songy. Počas tejto skladby sa dokonca v 4 minúte 39 sekunde dočkáme výbornej stredovekej vyhrávky. Po vyjadreniach Tobiho, kde povedal niečo v tom zmysle, že je preň väčšou výzvou robiť jednoduché rockové hity na spôsob Living on a Prayer od Bon Joviho ako dlhé epické power metalové skladby, som niečo také nečakal.
Po nej nasleduje Pandora´s Box, príjemná Edguy skladba, tak trochu v štýle južanského rocku. Niečo také sme ešte od týchto pánov nepočuli, ale je to dôkazom aká bohatá a pestrá je ich tvorba.
Skladba Breathe je o niečo svižnejšia a dovolím si povedať, že by sa nestratila ani na nejakom staršom Edguy albume. Po dvoch pod skladbách Two out of Seven (s vtipnou vložkou ,,What the fuck, suck my cock 🙂 , toľká nechutnosť 🙂 ) a Faces in The Darknes sa tak trochu vrátime do zlatého speed metalového obdobia Edguy v podobe skladby The Arcane Guild. Táto skladba mi pripadá ako snaha o nejaký kompromis medzi speed metalovým obdobím a novou rockovou tvárou Edguy. Jedine čo by som chcel vytknúť je to, že táto skladba v istých miestach evokuje Uriah Heep, hlavne tie klávesy. Ale napriek tomu by ma osobne potešilo, keby podobných skladieb bolo na albume viac.
O niečo spomalíme v skladbe Fire on The Dowlane a príde na rad skladba s názvom Behind The Gates To Midnight s krásnym refrénom. Napriek tomu ako som uviedol, že u chlapcov z kapely mám radšej o niečo rýchlejšie skladby vidno, že páni z kapely sú doma či už v power metalových vodách a takisto im svedčia moderné rockové vody. Po Rock of Chasel druhý najsvetlejší moment albumu.
Posledná Every Night Without You sa zaradí do zlatého fondu Tobiho balád. Začína akusticky, neskôr sa pridajú aj elektrické gitary a celá skladba sa nesie v ich striedaní. Po Krajine zázraku z albumu Theatre of Salvation moja najobľúbenejšia balada Edguy.
Tento album je dôkazom, že Edguy-u sa podarilo nájsť kompromis medzi svojou power metalovou minulosťou a neskorším hard and heavy obdobím. Z toho dôvodu nechápem, prečo väčšina recenzentov daný album zavrhuje. Ak budú takto pokračovať, tak majú šancu znovu získať ľudí ako ja, čo na nich po ich štýlových kotrmelcoch čiastočne zanevreli.
Lineup:
- Tobias Sammet – Spev
- Jens Ludwig – Gitary, Dobro v skladbe Pandora´s Box
- Dirk Sauer – Gitary
- Tobias “Eggi” Exxel – Basgitara
- Felix Bohnke – Bicie
Tracklist:
- Robin Hood
- Nobody’s Hero
- Rock of Cashel
- Pandora’s Box
- Breathe
- Two Out of Seven
- Faces in the Darkness
- The Arcane Guild
- Fire on the Downline
- Behind the Gates to Midnight World
- Every Night Without You
Hodnotenie: 5
