Nedávno som počas môjho nočného hľadania kvalitného power metalu na Youtube narazil na túto skvelú, možno nie až tak známu kapelu Cryonic Temple. Prvý štúdiový album kapely pod názvom Chapter 1 bol vydaný v roku 2002.
Obsahuje 9 skladieb, z ktorých každej sa budem postupne venovať tak isto aj po gitarovej stránke, keďže som sám gitarista.
Krátka história
Toto zoskupenie vzniklo už v roku 1996. Doba vzniku kapely sa prerýva s dobou, kedy sa na metalový trón dostala iná kapela zo Švédska a to konkrétne Hammerfall, ktorí svoj debutový album Glory to the Brave vydávajú už v roku 1997.
Táto pätica muzikantov stvorila epické metalové dielo s odkazmi na klasikov žánru ako Helloween, Stormwitch, Manowar, Judas Priest a už spomínaný Hammerfall. Veľmi by som vyzdvihol speváka, Johana Johanssona, ktorý podľa môjho názoru znie ako Joacim Cans, v najlepšej forme.
Spevákov hlas je síce podobný Cansovmu, ale je natoľko charakteristický, že ho určite rozoznáte najmä vo vysokých polohách, kde sa skôr drivom a démonickosťou vo falzete, približuje Robovi Halfordovi z Judas Priest.
Poctivý heavy/power metal
Skladba, ktorá otvára album ma názov „Heavy metal never dies.“ Najlepšie si ju predstavíte ak spojíte Manowarské( rozprávané) melódie s helloweenskými gitarami. Od skladby s takýmto názvom som čakal Power metalovú hymnu, ale miesto melodického refrénu je to len zborové „Fight, Fight, for your right.“
Týmto songom Švédi šliapli trochu vedľa, miesto vystavania zaujímavej melodickej linky mám pocit, že pesničku odflákli. Renomé si však napravili hneď druhou pesničkou.“ Metal Brothers“ je dokonalou ukážkou, čo si predstavujem ako správny heavy. „Váľané“ gitary s dobrým refrénom, kde sa pridávajú aj ostatní členovia kapely v zboroch. Nie je určite najlepšou skladbou albumu, ale oproti úvodnej skladbe je neporovnateľne lepšia.
Ďalšia pecka ma názov Warsong a v refréne tu zaznievajú už aj klávesy, len aby umocnili atmosféru celkom nápaditého refrénu. Tak ako sa na heavy pecku patrí dvojkopák si to tu búši celý song ako to má byť. Tak isto gitarové harmónie sú veľmi nápadité. Samozrejme je tu oh pasáž na konci, na ktoré sa musím priznať mám v pesničkách slabosť.
Skladba číslo 4 ma názov „Gatekeeper“. Johansenov hlas sa už od úvodných tónov šplhá do úchvatných výšok pripomínajúcich Roba Halforda. Sloha pesničky pripomína starý heavy ala Savatage, ale keď sa skladba dostane k refrénu máte pocit, že počujete Hammerfall. „Gatekeeper“ je najlepšia ukážka toho ako sa démonickosť strieda s epickosťou.
Nasledujúca „Rivers of Pain“ v sebe nesie odkazy NWBHM a ani samotná „Železná panna“ by sa určite za riff, aký je v skladbe nehanbila. Vidím tu istú podobnosť aj s kapelou Riot, najmä v gitarových riffoch, ktoré sú opäť veľmi nápadité a výborne kontrastujú s Johansenovým spevom. Taktiež prechod po rýchlom sóle a pár pekne emocionálnych bendov dodáva skladbe na atraktivite, na čo sa rozbehnú opäť gitarové harmónie. Vidno, že gitaristi Leif Colin a Esa Ahonen ovládajú svoje nástroje dokonale.
Ďalšiu “ King of Transylvania“ by som zaradil k najmelodickejším na celom albume. Tlmenica v strednom tempe prejde v dvojkopakovú nakladačku s pekným melodickým refrénom. Taktiež gitarové harmónie na začiatku, kopírujúce melódiu refrénu, považujem za veľmi dobrý nápad. Ide skrátka o jednoduché tercie, ktoré ale vyzváňajú celou piesňou a v podstate ju aj ukončujú. Skrátka podtrhnuté, sčítané mimoriadne dobrý kúsok, ktorý poteší všetkých milovníkov melodického heavy metalu.
Nasledujúca Steel against the Steel sa názvom sa podobá na Steel meets Steel od niekoľkokrát spomenutých HammerFall. No nesie sa skôr v strednom tempe a opäť sa v nej vyskytujú moje obľúbené váľavé gitary. Ale melódia bola trochu sklamaním.
Ďalšia Mighty Warrior je typickým príkladom toho, čo na heavy metale milujem. Hymnické zbory, dvojkopákova paľba a hlas speváka, ktorý vrčí ako cirkulárka. Začiatočný fade mi trochu pripomína skladbu Ravenlord od Stormwitch ale myslím, že po King of Transylvania je to druhá najlepšia skladba na albume.
Zakončením albumu je Over and over. Podľa môjho názoru typický heavy metalový štandard.
Konečný verdikt
Trošku mi začali vadiť príklepové riffy, ktorých je na albume dosť, ale zasa musíme vziať do úvahy, že každý gitarista má svoj štýl. Tak či onak je Chapter one príjemný album na počúvanie obsahujúci veľa nápaditých riffov a melódií.
Lineup:
- Johan Johansson – spev
- Leif Collin – gitara
- Esa Ahonen – gitara
- Jan Söderlund – klávesy
- Jan J. Cederlund – basa
- Sebastian Olsson – bicie
Tracklist:
- „Heavy Metal Never Dies
- „Metal Brothers“
- „Warsong“
- „Gatekeeper“
- „Rivers of Pain“
- „King of Transilvania“
- „Steel Against Steel“
- „Mighty Warrior“
- „Over and Over“
Rok vydania: 2002
Vydavateľstvo: Underground Symphony
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/CryonicTemple
https://www.instagram.com/cryonictemple/
https://www.youtube.com/channel/UClNaP_tCR-pPW0o0qiSSvAQ
Hodnotenie: 5/6
