Tento rok sa stal rokom, kedy nám Stratovarius priniesli svoju novinku, už tretiu v zostave bez legendárneho gitaristu Tima Tolkkiho. Bohužiaľ ho sprevádzala opäť zmena v zostave.
Tentokrát odišiel ďalší dlhoročný člen, bubeník Jorg Michael (zrejme pre zdravotné problémy – keďže pár rokov dozadu prekonal rakovinu štítnej žľazy), ktorého hra bola jedným z poznávacích znamení kapely. Preto pred kapelou a jeho náhradníkom, mladým Rolfom Plivem stala veľká výzva.
Prehnaná elektronika?
Osobne po vypočutí prvých dvoch skladieb albumu – Unbreakable a Halcon Days, som bol plný obáv. Prvá z nich bola pomerne nevýrazná a v tej druhej sa dokonca objavil až dubstep rytmus obohatený skoro až o disko klávesy.
Po tajomných zvukoch príde na rad prvá vec albumu Abandon. Tu hneď bolo vidno, že možno to s albumom nebude až také zlé. Je tam síce o niečo pomalšie tempo ako u tradičných songov kapely, ale poznávacie znaky kapely ako Timov spev a pekné melódie tu nechýbajú.
Taktiež tu nájdete aj isté progresívne momenty, ktoré sú citlivo zaradené do piesne. Predvedú sa nám aj Matias s Jensom zvonivým gitarovo klávesovým sólom.
Druhou vecou je už spomínaný Unbreakable. Možno pri jej vzniku bola dobrá myšlienka (zložiť niečo pomalšie, melancholické), ale bohužiaľ výsledný produkt je tak trochu mimo. Chápem, že tvár tejto bandy je o niečom inom ako v Tolkiho časoch, ale úvodná skladba ukázala, že stará a nová tvár sa dá citlivým spôsobom spojiť.
Stand my Ground o niečo vylepší skóre. Pekný chytľavý spev, ktorý vás prinúti, že minimálne po prvom vypočutí si skladbu pustite ešte raz. Pri sóle s jemným klasickým nádychom, si tu zas spomeniete na staršie veci.
Halcon Days, no, najhoršia vec na albume. Disko zvuky a dubstep rytmus? Neviem či to bol úlet, ale keď sa to objaví na koncertoch tak je veľká šanca, že okrem starých fans aj tí noví sa neprestanú dožadovať Tolkiho návratu (a možno schytajú nejaké tie umelé poháre od piva 🙂 ).
Power metal
Fantasy je prijemná odľahčená vec, ktorá by sa určite viac hodila ako Halcon Days alebo Unbreakable. Kľudne by som si ju vedel predstaviť aj v našich rádiách. Out of the Fog začne tajomnými zvukmi. Po akomsi súboji gitaristu a bubeníka budete počuť gitarový motív, ktorý je zrejme inšpirovaný klasikou Legions. Taktiež by som chcel pochváliť aj pekné, klávesovo gitarové sólo.
V Castles in the Air sa opäť dočkáme tradičnej fínskej melanchólie. Na môj vkus je jej trochu moc a žiadalo by to oživiť. To príde pekne pozvoľne najprv v osmičke Dragons, ale prečo počas sóla tu počujeme hlavne Jensove klávesy? Kde ostala Matiasová gitara?
One Must Fall tu sa Matias trochu viacej oprie do gitary, ale opäť je tu tej melanchólie trochu veľa. Taktiež, nebude chýbať ani pekná balada, v podobe skladby If The Story Is Over. Celkom podarená, ale maju aj lepšie (When the Mountians Fall). Poriadneho oživania sa dočkáme až v závere – Nemesis. Pekný strednotempový song a podobné zvonivé klávesovo-gitarové sólo ako v jednotke.
Konečný verdikt
Nie je to až tak zlé, to nie je. Ak nechcú aby prvá vec, ktorá napadne fanúšikov pred začiatkom ich koncertov bola ,,Som zvedavý, koľko starých skladieb budú hrať“, tak im odporúčam vyhnúť sa veciam ako napr. Halcon days a Unbreakable.
Lineup:
- Timo Kotipelto – Spev
- Matias Kupiainen – Gitary
- Lauri Porra – Basgitara
- Jens Johansson – Klávesy
- Rolf Plive – Bicie
Tracklist:
- Abandon
- Unbreakable
- Stand My Ground
- Halcyon Days
- Fantasy
- Out of the Fog
- Castles in the Air
- Dragons
- One Must Fall
- If the Story Is Over
- Nemesis
Rok vydania: 2013
Vydavateľstvo: earMUSIC
Youtube ukážka:
Linky:
http://stratovarius.com/
https://www.facebook.com/stratovarius
https://www.instagram.com/stratovarius/
Hodnotenie: 4/6
Dobre si to vystihol Tomas ja by som ich zvozil pod ciernu zem ale ty si zachoval uctu aku si legenda akou Stratovarius je zasluzi. 🙂
Píšeš tu len o tej melancholii, keby som nepočul skladbu Halcyon days asi by som tento album prehliadol tak ako zopár predchádzajúcich. Po dlhom hluchom období je to môžem povedať perfektný album a to rátam do toho hluchého obdobia už aj album Elements pt. 2! Nikdy som Stratovarius nehltal ale teraz ma milo prekvapili…