Tentokrát vsa pozrieme na jeden z najlepších rockových albumov 70-tych rokov – prvého plnohodnotného počinu Britov The Sweet – Sweet Fanny Adams.
Daná kapela vznikla na konci 60tych rokov a postupne si vďaka singlovým hitom, ktoré vznikli hlavne vďaka spolupráci s dvojicou hitmakerov Nicky Chinn a Mike Chapman, vydobyla postavenie jednej z najväčších legiend glam rocku 70tych rokov.
Ako čas išiel kapela mala chuť priniesť svetu okrem singlov aj plnohodnotný album a taktiež vziať tvorenie viac menej do svojich rúk.
Debutový album
Po Funny How Sweet Co-Co Can Be, ktorý sa skladal zo singlových hitov (a občas to bol skôr pop ako rock) sa rockový svet prvého skutočne plnohodnotného albumu dočkal až v roku 1974.
Typické vokálne harmónie, známe už z nahrávok ako Little Willy, Blockbuster ostali, ale čo sa týka gitár, tak kapela poriadne pritvrdila. Kým kritici označujú ich spomínane single termínom glam rock a v začiatkoch až bubblegum, tak tento album je všeobecne uznávaný ako hard rock.
Ja osobne, si dovolím tvrdiť, že na ňom nájdete aj počiatky štýlu zvaného heavy metal sem tam až speed metal. Dôkazom, je hneď úvodná skladba Set Me Free. Po malom úvode sa rozbehne, až speed metalová hra dvojky Scott/Tucker. Nechýba ani sólo, doprevádzane zaujímavým zvukovým efektom. Jej kvality dosvedčuje aj to, že jej cover spravili aj metalový Saxon a neskôr aj americkí power/thraseri Heathen.
Heavy metal?
Treba oceniť aj titulnú Sweet FA. V tej nájdete okrem chytľavého rytmu aj jeden z najlepších gitarových riffov v histórii rockovej muziky, doslova akoby vystrihnutý z dôb NWOBH, ktorá prišla o niekoľko rokov neskôr. Taktiež oceňujem, aj skvelú rytmickú pasáž, ktorá začína pred nástupom gitarového sóla. Je to presne ten typ skladby, pri ktorom sa odporúča dať hlasitosť na maximum.
Okrem týchto až metalových vecí nájdete na nahrávke aj o niečo tradičnejšie hard rockové nahrávky, ako Heartbreak today, alebo skvelú energickú No you don´t, kde si hlavný spev požičal basák Steve Priest (a ktorá je jednou z dvoch skladieb na tomto albume, ktorú kapele vytvorila dvojica Chin/Capman).
Rebel Rosuer s príjemným refrénom nás uvedie do Peppermint Twist. Táto pieseň je jednou z tých, ktoré ma najviac očarili (neskôr som o nej zistil, že je v skutočnosti coverom od Joeyho Deea). Verím, že keď pri počúvaní budete sedieť, tak vás svojou energiou prinúti vstať a trochu rozprúdiť krv v jej rytme.
Po pomerne pomalej a nevýraznej Restless, kde tentokrát spieva samotný Andy Scott prídu na rad posledne dve – Into The Night. Skladba ako taká, ma vcelku pekné gitarové sólo, ale nasledujúca AC/DC (druhá, ktorú zložila dvojica Chinn/Chapman) je o niečo chytľavejšia.
Úspech?
Rád by som na záver napísal, niečo o úspechoch albumu. Bohužiaľ, tým sa album moc pochváliť nemohol. Napriek svojej nespornej kvalite si v danej dobe veľa priazne nezískal
Ale aj napriek tomu, podľa mňa patri medzi najlepšie diela, aké sa v 70tych rokoch urodili.
Informácie o okolnostiach nahrávky som čerpal z knihy Block Buster, Pravdivý příběh Sweet od Dava Thompsona.
Lineup:
- Brian Connolly – spev
- Andy Scott – gitary, doprovodné vokály
- Steve Priest – basa, doprovodné vokály, hlavný spev Restless a No You Don’t
- Mick Tucker – bicie, doprovodné vokály
Tracklist:
- Set Me Free
- Heartbreak Today
- No You Don’t
- Rebel Rouser
- Peppermint Twist
- Side two
- Sweet F.A.
- Restless
- In to the Night
- AC-DC
Rok vydania: 1974
Vydavateľstvo: RCA
Youtube ukážka:
Linky:
http://thesweet.com/
https://www.facebook.com/TheSweetOfficial/
Hodnotenie: 6/6
