Dnes sa pozrieme na tento, pomerne kontroverzný materiál od Fínov Stratovarius. Najskôr, si trochu pripomeňme udalosti za akých vznikal.
Po úspešnom období po albumoch Elemets, kde bolo použitých veľa orchestrálnych motívov nasledoval prvý rozpad zostavy kapely. Leader a ústredný mozog, Timo Tolkki navyše trpel ťažkými depresiami, čo taktiež neprispelo k dobru veci.
Hneď ako skončilo jeho liečenie však začali členovia riešiť otázku, či by nebolo možné opäť dať do kopy partiu (ak mám správne informácie, tak hlavným hýbateľom bol klávesak Jens). To sa aj stalo a nakoniec vrhli na svet materiál, nazvaný rovnako ako kapela.
Krok vedľa?
Tento album, som počul pomerne viac rokov dozadu a ako mnohí ľudia aj ja som si ho uložil do pamäti ako najhorší materiál aký kedy nahrala kapela. Ale je fakt, až taký?
No poďme po poriadku. Úvodnou skladbou, na ktorú bol natočený aj klip je Maniac Dance. Jedná sa o pomerne netypický kúsok kapely. Ukazujú tu svoju, doslova až takmer pop rockovú podobu. Vďaka jednoduchému rifu, a celkom sympatickému refrénu sa chlapcom vydarila veľmi chytľavá vec.
V nasledujúcej Fight, sa zvýši ostrosť gitary a o niečo aj rýchlosť. V gitarovom sóle jasne rozpoznáte rukopis maestra Tolkkiho. Podobne je na tom aj Just Carry on, kde som si zamiloval hlavne jej refrén.
Back to Madnes je jeho hlbokú úvahu o vlastnej existencii. Začne to pekne pomaly, neskôr vyvrcholí v dramatický refrén. Skladbu svojím tenorom obohatí aj hosť Petri Bäckström a na konci ďalší z hostí hovorí mrazivé vety Have you ever been hurt? Have you ever been abandoned? Have you ever been truly scared?, čo pekne vystihuje jej temnú atmosféru.
Po príjemnej melodickej Gypsy in Me, ktorá patrí k o niečo tradičnejším kúskom kapely nasleduje monumentálna Gotterdammerung (Zenith Of Power). Pri tej si spomeniete na časy ich albumu Episode, pripomína skladbu Babylon… Textovo sa zaoberá, jedným z najhorších tyranov v histórii ľudstva – Adolfom Hitlerom. V kontexte k ostatným skladbám je pre mňa najmenej stráviteľnou.
Našťastie u ďalšej – Land of Ice and Snow to bude o niečom inom. Pre niekoho je to možno klišé, ale u mňa je to pekné vyznanie lásky domovskej krajine. V Leave the Tribe by som ocenil hlavne bubenícku prácu Jőrga Michaela, jeho časté prechody zaručia že sa určite nebudete nudiť a nebude vám chýbať ani typické speed metalové tempo týchto Fínov.
Na záver albumu umiestnili skladbu United. Ide o precítenú výpoveď celému svetu, že kapela ostáva pokope. Aj keď nepatrím medzi zarytých Tolkkiho fandov a Stratovarius akceptujem aj bez neho, si chcem položiť otázku.
Veril tomu Timo Kotipelto, keď spieval vety ako: We are here before your eyes, we hear your cries… United we stand – divided we fall. Our destiny’s here tonight with you all? No to zrejme vie iba on sám. Každopádne už všetci vieme, že jej posolstvo sa bohužiaľ naplniť nepodarilo.
Konečný verdikt
Dané dielo predstavuje inú tvár kapely, čo vôbec nie je na škodu. Chlapci nič nepokazili tým, že sa tu nenachádza, žiadna typická speed metalová skladba, aké poznáme z ich klasických diel. Myslím, že nemuseli vyvíjať žiadne snahy o návrat k minulosti, ako neskôr na Revolution Renaissance (čo nakoniec nikdy nevyšlo, ako riadny album).
Možno ma ich ortodoxní fans ukameňujú, ale podľa mňa kľudne mohli pokračovať smerom, aký bol na tomto albume.
Lineup:
- Timo Kotipelto – spev
- Timo Tolkki – Gitary
- Jari Kainulainen – Basgitara
- Jens Johansson – Klávesy
- Jörg Michael – Bicie
Tracklist:
- Maniac Dance
- Fight!!!
- Just Carry On
- Back to Madness
- Gypsy in Me
- Götterdämmerung (Zenith of Power)
- The Land of Ice and Snow
- Leave the Tribe
- United
Rok vydania: 2005
Vydavateľstvo: Sanctuary Records
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/officialkotipelto/
http://www.stratovarius.com/pages/intro.php
https://www.facebook.com/stratovarius/
https://www.instagram.com/stratovariusofficial/
Hodnotenie: 5/6
