Martinská kapela Šleha, ktorú založil známy slovenský hudobník Vlado Kubala, vydala pred časom výborný debutový album Nohami na Zemi. Čo na to povedal sám leader kapely? Dozviete sa v tomto článku.
Zdravím Vlado. Váš debut Nohami na zemi je na svete. Čo na ňom nájde človek, keď sa k nemu dostane prvý krát?
Vlado Kubala: Album je pestrý, sú na ňom rockové vypaľováky, aj pomalšie balady, niečo v štýle funky či rege … Celkovo je na ňom 11 pesničiek. Snažili sme sa album urobiť tak, aby nenudil po tretej pesničke.
Musím povedať, že sa to podarilo. Ako vyzeral jeho vznik, kto z kapely sa postaral o texty, a ako prebiehalo samotné nahrávanie?
Vlado Kubala: Všetko sa odvíjalo od samotného vzniku kapely. Keďže som zakladateľom kapely, mal som už dopredu pripravené nejaké veci a vlastne sme mohli začať s autorskými skladbami hneď od začiatku.
Postupne ako sme sa zohrávali prichádzali aj nové pesničky od speváka Juraja a gitaristu Ľubomíra Mazáka. Album sme nahrávali v štúdiu Babylon a producentsky sa na ňom podieľal Juraj Kupec (jeden z najlepším SK producentov).
Samotné zosnímanie surového materiálu, čiže nahratie gitár, basy, bicích a spevy trvalo len 6 dní a takmer 3 týždne sa bavil s nahrávkou Juraj Kupec (mix, master, drobné doaranžovanie).
Texty v kapele skladám ja (Vlado Kubala) a spevák (Juraj Janček). To je asi všetko k otázke.
Nadviažem trochu na tvoju odpoveď. Mňa najviac zaujali skladby S tebou mám chuť žiť a balada Je mi ľúto. Hovoria ich texty nejaké konkrétne príbehy?
Vlado Kubala: S tebou mám chuť žiť je Jurajova vec – Juraj sa netají, že je zaláskovaný a príbeh je v podstate autobiografický … Je mi ľúto je moja záležitosť – pesnička vznikla za jeden večer na balkóne sídliskového bytu pri mesačnej oblohe za použitia množstva kávy a cigariet.
Text nevypovedá konkrétny príbeh, ide skôr o momentálny neurčitý smutný pocit a tento zámer som aj ponechal. Kto si pesničku vypočuje, nájde si v nej vlastný príbeh.
Na vašej stránke mate zatiaľ dosť málo potvrdených koncertov na tento rok? Prečo je tomu tak
Vlado Kubala: Treba rozkliknúť aj tie odohraté 🙂
Jaj 🙂 A čo, pracuje sa aj na nejakých ďalších?
Vlado Kubala: Pár koncertov ešte pribudne, ale na začínajúcu kapelu (sme tu len rok) si myslím, že je to slušné… V Slávikovi sme skočili z nuly na 31 miesto, natočili sme CD album, videoklip k Je mi ľúto, hrá nás asi 15 českých a asi 10 slovenských rádií. Na veľké fesťáky si ešte asi budeme musieť počkať až sa uchytíme najskôr v rádiách.
Organizátorov totižto nezaujíma kvalita, ale hranosť v rádiách, to znamená, že kapela musí byť v prvom rade medializovaná. Sú to smutné a nekorektné praktiky, pretože rádiá sú na tom podobne ako organizátori fesťákov. Čiže sa dostávame do začarovaného kruhu a je dosť ťažké preraziť. Navyše vláda kašle na domácu tvorbu a rádiá sa podľa toho správajú.
Je im jednoduchšie opísať playlist z anglického rádia a vsadiť na zaručenú pesničku, ako vyrábať hity z domácej tvorby. My to však nevzdávame, hudbu milujeme a berieme ju ako poslanie. Podobný prístup by som očakával aj v iných odvetviach ako napr. v zdravotníctve.
Videl som tam aj podujatia ako Beckovské slávnosti alebo Letné slávnosti v Rajeckých Tepliciach. Nebojíte sa že tam natrafíte na ľudí, ktorí ako spievate v jednej zo skladieb nevnímajú čo je rockandroll? 🙂
Vlado Kubala: Nie nebojíme… Dosť záleží od toho, akú náladu kapela vytvorí. My nehráme žiadnu agresívnu ani primitívnu hudbu, kde je každé druhé slovo vulgárne. Ľudia sú od prírody manipulovateľní, záleží len od toho kto s nimi manipuluje.
Uvediem možno trochu drsný príklad… Keby sa Hitler nedostal k moci, nebola by druhá svetová vojna a keby sa venoval radšej maľovaniu, mohol ho obdivovať dodnes celý svet.
No a svojím spôsobom je dobre keď sa k rockandrollu podarí pritiahnuť aj tzv. nerockerov nie?
Vlado Kubala: To určite. Veľa ľudí žije s predsudkami a mnohí považujú rock za nejakú zvrátenú záležitosť. V mnohých prípadoch za to môžu aj niektoré kapely, ktoré majú možno aj zvrátený prejav. To však neznamená, že za to môže hudba – rock, alebo ak chceme tak rock and roll.
Čo by si vedel povedať, k civilnému životu členov Šlehy? (záľuby, záujmy)
Vlado Kubala: Poznáme sa krátko poniektorí, ale za to krátke obdobie sa dosť dobre poznáme a zvykli sme si na seba. Môžem povedať, že sme sa našli… Traja členovia sú študenti: Juraj, Ľubo a Lukáš, ja a bubeník Peter Mydlo sme trochu generačne starší… Kapelu sme v prvom rade dávali dohromady ako muzikanti, to znamená, že sme riešili interpretačné schopnosti.
Možno aj preto to vyšlo tak, že v kapele máme 17 ročného aj 40-tníkov. Vek u skutočného hudobníka nehrá rolu. Buď vieš hrať, alebo nevieš. My sme skĺbili zrelosť s dravosťou, alebo skôr s energiou. Znie to neuveriteľne, ale máme veľa spoločných záujmov a rozumieme si. Vieme sa porozprávať úplne o všetkom a pritom nevnímame vekový rozdiel.
Aj teraz sme spolu na chatovačke, niektorí s priateľkami, niektorí s manželkami, pijeme vínko a grilujeme, hráme na španielkach a užívame si život. Ak som odbočil od témy, ospravedlňujem sa… Lukáš študuje na konzerve nástroj menom harfa, pritom je gitarista.
Ľuboš o rok končí 8 ročné gymnázium, Juraj študuje Filozofickú fakultu v Ružomberku, má dva ročníky za sebou. Peter je živiteľom rodiny, čiastočne zamestnaním a čiastočne hudbou, ja sa venujem hudbe profesionálne.
Keď som pozeral, čo sa o vás píše na vašom webe, tak viacerí hrávajú aj na flautu. Neuvažovali ste použiť na albume aj tento nástroj?
Vlado Kubala: No Peter hrá na flautu pasívne ako samouk a Ľuboš ju tuším aj študoval na ZUŠ-ke okrem gitary. Ja amatérsky ovládam klarinet… Zatiaľ sme nad tým nerozmýšľali, ale čo nie je môže byť. Smerujem síce k rockovej hudbe, ale ako úlet by sme v budúcnosti mohli niečo vymyslieť
Tak čo ja viem? Vo svete sú bežne experimenty, že sa do rockových skladieb dávajú aj takéto nástroje 🙂
Vlado Kubala: Sme hudobníci, neriadime sa tým čo letí, ale tým čo cítime a ak príde chvíľa, že budeme mať potrebu posadiť do pesničky harfu, tak to urobíme.
Vaše mesto Martin je známe svojou rock/metalovou komunitou. Pochádzajú od vás kapely ako napríklad Editor, Lunatic Goods a podobne. Ako je u vás vnímaná vaša kapela?
Vlado Kubala: U väčšiny muzikantov s obdivom a rešpektom, aj keď sa nájdu neprajníci. Čo sa týka verejnosti, máme zatiaľ len pozitívne ohlasy a nielen v meste Martin.
Na vašej stránke som nenašiel príbeh o tom, ako ste vznikli. Mohol by si prosím trochu načrtnúť?
Vlado Kubala: Po 12 rokoch účinkovania v skupine AYA som sa rozhodol ísť vlastnou cestou. Oslovil som dlhoročného kamaráta a spoluhráča z predchádzajúcich projektov, bubeníka Petra Mydla. Hovorím mu, že chcem dať dokopy poriadnu rockovú kapelu, či ide do toho a on, že jasné. Chýbal teda zvyšok kapely – gitaristi a spevák.
Vo svojich kruhoch sme poznali veľa muzikantov, ale tí dobrí už mali kapely a o zlých sme nemali záujem. Vyhlásili sme teda konkurz cez FB. Ozvalo sa množstvo gitaristov a cca z 15-tich sme vybrali dvoch. Lukáša Pialu sme nejako špeciálne nemuseli testovať, poznal som sa s ním už dlhšie, dokonca som s ním aj pár koncertov odohral u Tomáša Bezdedu.
Ďalší prijatý gitarista bol Ľubomír Mazík. Iba 17 ročný chalan, ale spustil také veci, že sme sa s Petrom na seba len pozreli a výraz v očiach hovoril za všetko. Berieme !!! Trochu dlhšie sme hľadali speváka. V našom regióne (Martin – Žilina) je dosť slabý výber a tí čo vedia spievať, tak tiež už mali svoje kapely.
Tak sme na doporučenie jedného kamaráta oslovili Juraja Jančeka z Námestova. Iba dodám… Janček – Námestovo, Mydlo – Martin, Lukáš – Žilina, Mazák – Rajec a ja so zo Žiliny, ale pochádzam z Turca (Sučany).
No pekne… Vidíš ani som nevedel, že si bývalý člen kapely Aya (hamba mi 🙂 )… A ako to je teraz medzi vami? Ste stále v kontakte?
Vlado Kubala: Medzi mnou a AYA? … S Ayou som naďalej v kontakte. Boli nám aj na krste CD-čka. Nerozišiel som sa s nimi v zlom, len som chcel robiť niečo iné a keďže som hyperaktívny človek, nestačí mi nahrať album raz za 4 roky. Mám plnú hlavu nových nápadov na pesničky a potrebujem to dostať von, nech ma to neťaží.
V Šlehe sú chalani ktorí majú chuť na tvorbu a tiež majú podobný problém, vyprázdniť hlavu, aby sa uvoľnil priestor pre nové nápady. Človek by nemal plytvať kreativitou keď ju má.
Jasne. Teraz položím otázku, ktorú sa pýtam v rozhovoroch často. Čo je podľa teba najväčším problémom slovenskej rockovej scény? Niečo si už vyššie naznačil
Vlado Kubala: Podľa mňa sa tu každý chce podobať americkým a anglickým kapelám. Ja to neuznávam. Nikto nezahrá tak ako Američan, iba Američan. Ani jazz sa tu neprodukuje v takej kvalite ako v USA, čo je úplne normálne. Však ani Američan by necítil naše trávnice. Americká hudba vychádza zo svojho folklóru a tým je country, nasleduje rock and roll atď.
My máme svoje folklórne prvky a jednoducho žijeme život Slováka, nie Američana. Príde mi to nelogické hrať cudziu hudbu, keď tu máme svoju. A tiež to považujem za zbabelectvo báť sa hrať vlastnú hudbu. Sme tu ako papagáji…
Vyššie si spomínal o priestore pre nové kapely. Čo si myslíš o internetovej iniciatíve, za zákon o povinnom hraní slovenskej muziky v rádiách (ja osobne poznám viacero muzikantov, ale reagovali na to rôzne)
Vlado Kubala: No, aj ja som počul viacero názorov. Ja som za uzákonenie povinnosti vysielať SK hudbu v SK rádiách. Je to smutné, že sa to dá dosiahnuť len zákonom, však by to malo byť samozrejmosťou. Éter je štátny, čiže náš, tak prečo by na ňom mali zarábať zahraniční interpreti? Ľudia tomu nerozumejú, lebo si myslia, že sa ich to netýka.
Ale keby sa tu na naše malé Slovensko dohrnuli cudzinci a brali by im prácu a nemali by z čoho žiť, potom by to pochopili. Však nech sem prídu murári z Anglicka … Napr. v USA je vybudovaný celý hudobný priemysel a nie len v USA. Do štátnej pokladnice pribúdajú obrovské príjmy práve z hudby a pomáha to celej spoločnosti.
Náš štát je tak skorumpovaný, alebo blbý, že si to neuvedomuje. Za čias našich rodičov boli ľudia naučení chodiť na koncerty, kupovať platne a kultúrne stánky nemuseli byť dotované štátom, na prevádzkovanie budov si vystačili z vlastných zdrojov.
Dnes všetko chátra, nemajú v MsKS ani na kúrenie, všetko plesnie… Zdravotníci štrajkovali oprávnene, ale štát jednoducho nemá peniaze (všetko rozkradli). Ale z éteru sú reálne peniaze, pretože rádiá platia SOZe a ľudia tiež platia abonentské poplatky, tak prečo nemôžu tie peniaze zostať doma aby sa tu rozvíjala domáca tvorba a zachovávala tak vlastná kultúra?
Tiež sa mi nepáči postoj médií. Kde je zákon o Slovenskom jazyku? Za čo pokladali Štúrovci svoje životy? Kam to celé speje? Ja mám rád anglické pesničky, ale v určitom pomere. My sme tu doma a aby sme sa doma museli doprosovať o svoj éter… Hanba !!!
Chápem, a najlepšie je že radia argumentujú že o našu muziku nie je záujem. Ale napríklad čo som videl na youtube zábery s koncertov Vargu a Hamela, v rámci výročia nahratia albumu Zelená pošta mali plno.
Vlado Kubala: Varga a Hamel sú páni, ktorí si stihli vychovať svoje publikum za predošlého režimu. Ja ten starý režim neobhajujem, ale kopu dobrých vecí zaniklo. Určite sme tu mali na vysokej úrovni zdravotníctvo, školstvo a iné. Ale to už politizujeme.
Chápem ťa. No nič tak ti ďakujem za výborný rozhovor, prajem všetko dobré a poprosím ťa o nejaký odkaz pre mojich čitateľov
Vlado Kubala: Aj ja ti ďakujem za rozhovor Odkaz je vlastne aj na našom CD v knižočke s textami na prostrednej strane. Je tam citát: “Posolstvo sa šíri piesňou, strážme si svoj éter… ” ŠLEHA … A predsa jeden odkaz… Nech majú čitatelia vlastný názor a nech sa nenechajú manipulovať médiami, ktoré sú samé zmanipulované.
Video ukážka (www.youtube.com)
Odkazy:
Oficiálny web: http://www.sleha.sk/
Facebook: https://www.facebook.com/kapelasleha
Bandzone: http://bandzone.cz/sleha
