3. október 2013 bol pre fanúšikov rockovej hudby v Bratislave sviatočným dňom. Do klubu MMC zavítali dve legendy svetového formátu, dánska kapela Pretty Maids a Nemci Pink Cream 69.
Ako predkapela večera vystúpila slovenská skupina Janesession, hrajúca klasický „glamový“ hardrock 80.-tych rokov, so svojráznym „driveovým“ vokálom speváčky Jane Razor. Odprezentovali piesne zo svojho najnovšieho EP High Five (ktoré je ako prvé v slovenskom jazyku) ako napríklad Moje mesto, Typický chlap a Xicht.
Skvelý začiatok
Zazneli aj staršie skladby (v angličtine) Notorious Womanizer, Motorcycle Woman, Sexual Freak a ako posledná Rock’n’roll. Keďže mali k dispozícii iba polhodinu hracieho času, snažili sa medzi piesňami hovoriť čo najmenej slov.
Kapela podala v rámci svojich možností dobrý výkon, hoci mala dosť zlý zvuk (veľmi hlasný, prebasovaný, basa úplne prehlušila gitarové sóla, ktoré nebolo počuť takmer vôbec).
Ide do tuhého
Netrvalo dlho a na pódium vybehla prvá hviezda večera. Nemecká legendárna formácia Pink Cream 69 nadelila publiku poriadnu porciu poctivého hardrocku. Ich vystúpenie bolo profesionálne. Skvelý výkon podal aj spevák David Readman.
Spieval výborne, vynikajúco zvládal aj komunikáciu s publikom. Všetkým neprajníkom naživo dokázal, že hádky ohľadom porovnávania s pôvodným frontmanom Andim Derisom, vôbec nie sú na mieste (väčšinou ide samozrejme o ľudí so žánrovými komplexami a najskalnejších neobjektívnych fanúšikov kapely Helloween…).
Pink Cream 69 propagovali svoj najnovší album Ceremonial, z ktorého odohrali skladby Special, The Tide (v akustickom prevedení) a Wasted Years. Hlavnú zložku však tvorili známe hity ako Keep your Eye Twisted, Hell’s Gone Crazy, Break the Silence, Do you Like it Like that, No Way out, Welcome the Night a pre rockerov už „zľudovené“ Livin‘ my Life for You a Shame.
Zlatý klinec večera
Ako zlatý klinec programu sa predstavila jedna z najznámejších dánskych skupín, Pretty Maids, ktorá patrí ku svetovej špičke. Hudba tejto kapely presahuje pomyselné hranice odnoží rocku, zahŕňa v sebe prvky rôznych štýlov od AOR, cez hardrock až po heavy metal.
Pohodová gitarová muzika s príjemným melodickým vokálom Ronnieho Atkinsa, popretkávaná krásnymi klávesovými melódiami. Ich najnovšia doska Motherland, ktorej názov nesie toto turné, je výborná a Pretty Maids z nej naživo odprezentovali piesne Mother of all Lies, I See Ghosts, Motherland a Sad to See you Suffer.
Zo starších skladieb zazneli Yellow Rain; Love Games; Savage Heart; Rodeo; Red, Hot and Heavy a Back to Back.
Dostalo sa aj na skladby z predposledného albumu Pandemonium a to It Comes at Night, I.N.V.U. a Little Drops of Heaven. Samozrejme nesmela chýbať ani najznámejšia pieseň Please Don’t Leave me (aj keď ide o cover od Johna Sykesa – ex Whitesnake, Thin Lizzy…) a uprostred setu predviedol bubenícke sólo Allan Tschicaja.
Koncert Pretty Maids bol tak isto vysoko profesionálny, na najvyššej úrovni a so špičkovým zvukom. Z klubu som odchádzal spokojný so skvelým hudobným zážitkom, na ktorý určite tak skoro nezabudnem 🙂
Zhrnutie
Kapely podali výborné výkony plné energie a radosti z hudby. Medzi divákmi panovala uvoľnená atmosféra – bavili sa, spievali atď…a na koncerte boli prítomní aj fanúšikovia z cudziny. Som rád aj za to, že ako predkapela dostala príležitosť domáca skupina, čo sa u nás nestáva tak často.
Myslím si, že propagácia koncertu mohla byť lepšia. Podľa mňa je hanbou, že na kapely svetového mena na Slovensku nevieme naplniť ani taký relatívne malý klub ako je MMC (medzi divákmi boli sem-tam aj väčšie medzery…).
Je to ale určite zapríčinené aj množstvom takýchto koncertov v Bratislave. Veľa ľudí nemá na každý z nich peniaze ani čas a rocková komunita u nás nie je zas až taká veľká. Ďalej sa mi nepáčili také typicky slovenské nedostatky v oblasti komfortu, na ktoré sa mi sťažovalo viac ľudí (páskovanie a kontrola trvali príliš dlho, nepríjemné správanie usporiadateľov…).
Takisto nerozumiem, prečo predkapela Janesession začínala hrať 15 minút pred oficiálnym začiatkom podľa akéhosi „európskeho zvyku“, hoci tu sú ľudia „nastavení“ úplne ináč a nikde na to nebolo upozornené.
Svoje vystúpenie štartovali iba tesne po otvorení dverí do sály a mal som šťastie, že som bol v rade medzi prvými, ináč by som ich kvôli zdĺhavému páskovaniu a kontrolám zmeškal (tak ako väčšina ľudí – hrali pred takmer prázdnou sálou).
Za foto ďakujem Marcovi a Janke z Janesession 🙂
