Slovenská metal/rock scéna je opäť o čosi bohatšia. Pred krátkym časom bratislavská progressíve – rock/metal parta Castaway vydala nástupcu, 7 rokov starého počinu Over the Drowning Water. O tom a taktiež aj o inom sa rozpovedali klávesák Andrej Kutiš a gitarista Matúš Hanus.
Tak oboch vás zdravím, prajem krásny sviatočný večer. Pred týždňom vyšiel po 7 rokoch vaš druhý album Choices & Patterns. Aké sú vaše čerstvé pocity z neho?
Andrej Kutiš: V podstate ťažko hovoriť o čerstvých pocitoch, keďže skladby vznikali v priebehu posledných piatich rokov a finálna mixáž zabrala s prestávkami pekných pár mesiacov. Album sme teda v rôznych fázach počuli už strašne veľa krát. V dôsledku toho sme trochu stratili odstup.
Čerstvé pocity asi teda necháme radšej na poslucháčov. V každom prípade sme radi, že sa nám podarilo celý tento proces uzavrieť a tešíme sa konečne na nejaké to živé hranie.
Matúš Hanus: Na výsledku ma teší najmä to, že mám pocit, že sa nám podarilo trochu rozšíriť náš hudobný záber a zdokonaliť niektoré postupy, pokiaľ ide o štúdiovú prácu. Čiže vládne spokojnosť 🙂
To som rád 🙂 Ďalej by som sa spýtal, že prečo až po takej dlhej dobe?
Andrej Kutiš: Sranda je, že z nášho pohľadu sa to nezdá až taký dlhý čas. Hneď po vydaní prvého CD “Over the Drowning Water” sme sa pustili do koncertovania, čo zabralo zhruba dva roky. Nasledujúce obdobie sa nieslo viacmenej v znamení rôznych štátnic, hľadania si práce, výhodných hypoték a pod. Viacerí z nás si navyše v tom čase rozbehli rôzne ďalšie hudobné projekty.
Matúš Hanus: Väčšina nových skladieb už bola dlhšiu dobu pripravená, problém bol postretávať sa, sústrediť sa na prípravu nových skladieb a zaranžovať ich tak, aby sme s výsledkom mohli byť spokojní. Už len samotné nahrávanie trvalo vyše roka, keďže sme sa mu venovali viac-menej počas voľných víkendov.
Iný sound
Predchádzajúci Over the Drowning Water sa niesol vlastne v progresive power metalovom duchu. Tento znie trochu viac rockovo (aj keď metalové pŕvky sa z neho úplne nevytratili). Bol to zámer?
Andrej Kutiš: Výsledný rockovejší zvuk samozrejme bol zámerom, čo v podstate súvisí aj s tou spomínanou sedemročnou prestávkou. Za ten čas sa nám trochu rozšírili hudobné obzory a jednoducho tentokrát sme to cítili takto, čo neznamená, že budúci album nebude môcť mať napríklad aj prvky grindcoru alebo country…
Hudbu robíme v prvom rade tak, aby sme s ňou boli spokojní my a nemyslíme pritom na škatuľky a predurčené schémy. A o tom je vlastne názov albumu. Avšak samozrejme nás len teší, ak si skladby nájdu cestu aj k poslucháčom.
Matúš Hanus: K tým metalovým prvkom som chcel len dodať toľko, že pravdepodobne v našej hudbe nikdy nevyhynú, keďže ako by povedali klasici, my sme všetci metalisti! Vidím to však tak, že striedmejšie používanie týchto prvkov môže celku len pomôcť, keďže sa tým pádom v skladbách dá stavať na kontrastoch a dynamike a samotné metalové prvky tým získajú na sile.
Andrej Kutiš: Pre mňa je metal v podstate výrazový prostriedok, ktorý mám rád, niečo ako chilli v kuchyni. Keby som však jedol všetko len pikantné, tú ostrosť by som určite nedokázal tak oceniť 🙂
Pekne povedané 🙂 Osobne musím oceniť hlavne jeho originalitu, čím sa v súčasnosti mnoho kapiel popýšiť nemôže. Mohol by mi niekto z vás porozprávať trochu o procese vzniku týchto songov, inšpirácii a taktiež trochu priblížiť niektoré texty?
Matúš Hanus: Skladba u nás v zásade vzniká tak, že buď Andrej alebo ja prinesieme jej kostru, na ktorej potom spolupracujeme s gitaristom Peťom a basákom Yogim, ktorí pridajú svoje vlastne hudobné cítenie. Keďže každý z nás má trochu odlišné hudobné preferencie, možno práve to viedlo k väčšej pestrosti.
Andrej Kutiš: Pokiaľ ide o inšpiráciu, nechodíme za ňou príliš ďaleko, napríklad do Vesmíru alebo do Stredozeme, ale tvorbu skôr berieme ako spôsob vyrovnávania sa s tým, čo sa deje okolo nás. Minule sme práve s jedným kamarátom s trochou odľahčenia definovali koncept tohto albumu, ako príbeh o genocíde, ktorú na detskej duši pácha vstup do sveta dospelých.
Každá skladba tak v podstate odráža niečo, čomu musí mladý človek čeliť či už je to napríklad akási strata nevinnosti a rozčarovanie v prvej skladbe, “Virgin Soil…”, ťarcha zodpovednosti za vlastné konanie v dvojke “Heaviest B Urden”, a takto by sme mohli pokračovať.
No musím povedať že celkom zaujímavý koncept. Čo naň zatiaľ hovoria recenzenti?
Andrej Kutiš: Sami sme celkom zvedaví na ohlasy. Album prišiel z lisovne ešte len pred týždňom, takže zatiaľ sa k recenzentom iba postupne dostáva
Pripravované koncerty
Ako to vyzerá s koncertami na jeho prezentáciu?
Matúš Hanus: Zatiaľ to tak vyzerá, že začať by sme mohli 6. januára živou prezentáciou v relácii Headbanger_FM na Rádiu FM. O pár dní na to si po dlhom čase zahráme v bratislavskom Randali. V súčasnosti pracujeme na tom, aby sme v januári pripravili aj zopár ďalších koncertov po Slovensku a v Čechách.
Po tom čase strávenom v štúdiu sa už vážne dosť tešíme na živé hranie a bezprostredné reakcie.
V relácii Headbanger? To znie zaujímavo. Ako sa vám tam podarilo dostať? 🙂
Andrej Kutiš: Vďaka Rudimu Rusovi, známemu propagátorovi metalu v slovenskom éteri, ku ktorému sa dostalo naše CD a prišiel s touto ponukou, ktorá sa nedala odmietnuť. Tak dúfajme, že to vyjde!
Prajem 🙂 Je šanca na nejaké vystúpenia aj napríklad na strednom, poprípade na východnom Slovensku?
Matúš Hanus: Samozrejme by sme veľmi radi zahrali v týchto končinách, nehovoriac o tom, že do klubov na východnom Slovensku sme sa vlastne ešte doposiaľ nedostali, takže ak tento rozhovor číta niekto, kto by s tým chcel a mohol pomôcť, budeme radi, ak sa nám ozve.
Pokiaľ ide o stredné Slovensko určite nemôžeme vynechať naše obľúbené zastávky v Banskej Bystrici, Zvolene a Žiline a snáď pribudnú aj ďalšie.
Bežný život
Aké sú záľuby a záujmy členov Castaway a čím sa živia v civilnom živote?
Andrej Kutiš: Napríklad dnes sme sa podaktorí vybrali na bicyklový výlet do Malých Karpát 🙂 Ale inak klasika, okrem hudby v prvom rade rodiny, priateľky, psy a striedma konzumácia alkoholu a sladkostí. Šťastie živiť sa hudbou a tým pádom doobeda dlho spať má u nás iba gitarista Peťo a bubeník Janko, no a my zvyšní sa tvárime, že intelektuálne pracujeme v najrozmanitejších kanceláriách.
Ako to už jeden z vás spomenul všetci máte aj ďalšie kapely. Ako to vlastne zvládate?
Andrej Kutiš: Preborníci v tomto športe sú hlavne Mayo a Peťo. Považujeme to v každom prípade za plus, keďže sa takto všetci môžeme obohacovať o iné hudobné podnety. My sami sme fanúšikovia kapiel našich spoluhráčov, ako napríklad Mind the Gap, One Second Hotel alebo Chick and Tin. Dôležité je vedieť si všetko dostatočne vopred naplánovať a potom sa to dá zvládnuť.
PS:…(Mayo je spevák)
História Castaway
Mohli by ste mi obaja povedať vaše muzikantské príbehy? Ako ste sa k muzike vlastne dostali, čo vás k tomu priviedlo?
Matúš Hanus: Stručnú alebo obšírnejšiu verziu 🙂 ?
Ako uznáte za vhodne 🙂
Matúš Hanus: S Andrejom sa poznám už veľmi veľa rokov, boli sme spolužiaci už na strednej škole, kde sme sa ako veľkí metaloví nadšenci rozhodli, že budeme musieť asi aj my založiť metalovú kapelu. Prvé bolo samozrejme logo vyryté na školskú lavicu, potom sme si chvíľu ujasňovali, kto bude na čo hrať…
Takto nejako vznikla naša prvá kapela Crusader, ktorá sa neskôr premenovala na Dead Poets Society, ktorá nemala síce príliš dlhé trvanie, ale napriek tomu na toto obdobie doteraz veľmi radi spomíname.
Neskôr sme sa stretli v kapele Galadriel, kde sme nazbierali cenné skúsenosti v spolupráci s príjemnými ľuďmi. Postupom času sme zistili, že sa nám hromadia skladby, ktoré sa nikam inam nehodili a tak vlastne vznikol nápad založiť Castaway.
A čo vás vlastne k tomu inšpirovalo? Nejaká konkrétna skladba alebo kapela?
Matúš Hanus: Myslíš k tomu nápadu založiť Castaway alebo začať hrať hudbu ako takú?
Nie tak všeobecne na muzikantskú dráhu… Napríklad k samotnému nápadu ako si písal, že ste sa rozhodli založiť kapelu už na strednej.
Andrej Kutiš: U mňa to bol asi konkrétny okamih, keď som videl niekedy v roku 1997 koncert Savatage a Jona Olivu za klávesmi a povedal som si, že by bolo skvelé, keby som to skúsil aj ja. Tiež som tak trochu dúfal, že na to pôjdu baby. Až neskôr som zistil, že je úspech, keď je klávesákov na koncerte aspoň vidieť, nieto ešte počuť.
Matúš Hanus: Ja som si viac-menej už kedysi dávno na základnej škole hrával doma na gitare a až po rokoch som si povedal, že sa k Andrejovi pridám, lebo tá myšlienka s tými babami sa mi celkom pozdávala.
Inak pokiaľ ide o nejaké priame hudobné podnety, o nejakých konkrétnych skladbách by som ani veľmi nehovoril, ale vo všeobecnosti za to moje rozhodnutie môžu asi najmä Blind Guardian a Arjen A. Lucassen, ktorý niekedy v tom období vydal svoj prvý Ayreon. Dnes už je samozrejme tej obľúbenej hudby oveľa viac a asi aj rôznorodejšej, ale na tieto “prvé vzory” nedám dodnes dopustiť.
Ak sa nemýlim vy ste v roku 2007 predskakovali v rámci spoločného koncertu Gammy Ray a Helloweenu v Bratislave. Podarilo sa vám aj neskôr niečo podobné?
Matúš Hanus: Predskakovaní bolo viac či už pred alebo po tejto akcii, zahrali sme si napríklad pred Evergrey, Symphony X, Circle II Circle alebo pred kapelou Andrého Matosa. Každopádne ten koncert pred Gamma Ray a Helloween je určite zatiaľ našim vystúpením pred najpočetnejším publikom a jeden z najsilnejších zážitkov na pódiu.
Domáca scéna
Verím. Mohli by ste trochu priblížiť vašu domácu bratislavsku metal scénu, z vášho pohľadu? Kapely, fans a celkove prostredie.
Andrej Kutiš: Bratislava má celkom solídnu tradíciu metalových kapiel, hlavne v poslednom čase sa objavili spolky, ktoré sa podľa mňa vyrovnajú aj slávnejším kolegom z Európy a zo sveta. Nechcem veľmi menovať, lebo by som mohol na niekoho zabudnúť, ale minimálne z nášho najbližšieho hudobného okolia nemožno nespomenúť skvelé kapely Persona Grata, Mind the Gap, nOne alebo SIC, alebo zabehnutých Galadriel či Rust2Dust.
Matúš Hanus: Funguje tu viacero klubov, kde sú už roky ľudia zvyknutí chodiť ako napríklad Randal Klub, British Rock Stars alebo U Očka, kde často býva veľmi dobrá atmosféra. Nie je teda neobvyklé, že si v ten istý večer treba vybrať z viacerých možností. V zásade sa niet na čo sťažovať.
Počul som, že často sa stáva, že ta účasť na koncertoch nie je taká, aká by mala byť.
Matúš Hanus: To máš pravdu, ale možno to súvisí aj s tým, že tých akcií býva naozaj každý víkend niekoľko, takže neradno zanedbať primeranú propagáciu svojej akcie. Pokiaľ máme informácie napríklad od spriatelených kapiel z Prahy, je tam vraj v tomto ohľade oveľa horšia situácia.
Všeobecne si ale myslím, že tento trend bude čoraz zreteľnejší kdekoľvek, keďže kapiel a koncertov pribúda pravdepodobne viac ako nových fanúšikov a návštevníkov koncertov. My sa napríklad tento trend snažíme zvrátiť tým, že nehráme takmer nikdy. Ale vo všeobecnosti, myslím si, že aj menej početné publikum dokáže často vytvoriť super atmosféru.
Takmer nikdy? Trochu nechápem. Že sa snažíte hrať po menej či ako?
Matúš Hanus: No, v zásade pokus o vtip 🙂 Ale fakt je, že sme nehrali naživo už dva roky. Asi teda najvyšší čas začať!
Jáj 😀 Andrej, ako človeka, ktorý okrem iného aj pracoval v časopise Rock Hard Slovakia sa spýtam. Čo by sa podľa teba malo zmeniť na Slovenskej metal/rock scéne ako takej?
Andrej Kutiš: To je celkom ťažká otázka. Podľa mňa by mohlo pomôcť napríklad viac priestoru v rádiách, ale to je určite na dlhšiu diskusiu, napríklad z toho hľadiska či by bol po niečom takom vôbec dopyt. Samozrejme dobrých klubov nie je nikdy dosť, snáď sa raz dožijeme toho, že kapely nebudú musieť šetriť na to, aby si v nejakom z nich mohli zahrať.
No a keď si už spomenul Rock Hard, určite tu chýba časopis alebo webzine, ktorý by dokázal relevantne pokryť celú scénu. O to viac si cením úsilie ľudí ako si ty a držím palce, aby sa o vašom webe dozvedelo, čo najviac ľudí.
Ďakujem 🙂 No tak to je všetko. Obom vám ďakujem za rozhovor, prajem všetko dobré a poprosím oboch o nejaký ten odkaz pre čitateľov webu Metalmania-Magazín
Andrej Kutiš: V prvom rade ďakujeme tebe, že si nám venoval svoj čas a pozdravujeme všetkých, ktorí to dočítali až sem. Ak by mal niekto chuť zoznámiť sa s hudbou Castaway, o pár týždňov bude na našom webe k dispozícii free download oboch našich albumov a budeme iba radi, ak si ich stiahne, čo najviac ľudí.
Samozrejme, ak si bude niekto chcieť kúpiť CD, nebránime sa tomu. Dúfam, že sa vidíme na koncerte.
Matúš Hanus: Ďakujeme Tomáš. Pre čitateľov, ak budete mať čas a chuť, kuknite na www.castaway.sk alebo náš fejsbúk (/castawayband), buďte pokiaľ možno happy a určite sledujte červené škodovky 🙂
Youtube ukážka:
Odkazy:
Facebook: https://www.facebook.com/castawayband
Bandzone: http://bandzone.cz/castaway
Oficiálny web: http://www.castaway.sk/
