Od založenia slovenskej hardrockovej kapely Janesession uplynulo 10 rokov a skupina sa toto jubileum rozhodla osláviť výročným koncertom, ktorý si naplánovala na sobotu 2.11. v bratislavskom klube British rock stars. Pre toto vystúpenie bol avizovaný špeciálny dlhý setlist, vrátane už dlho (alebo dokonca nikdy) naživo neodohratých skladieb.
Zavítať mali aj niektorí z bývalých členov a aj špeciálni hostia. Ponuka to bola lákavá, tak som sa na tento večer tešil. Pred koncertom to vzhľadom k počtu ľudí v klube dlho vyzeralo na riadny „prepadák“, keďže po nich nebolo ani stopy (boli Dušičky).
Úvod
Keď už sa nedalo dlhšie naťahovať čas, program sa začal. Večer otvorila česká úderka Roxor klasickým heavymetalom starej školy. Hoci je toto teleso u nás pomerne neznáme, na českej klubovej scéne má svoje pevné miesto (rok založenia 1988).
Odprezentovali hlavne piesne zo svojho najnovšieho albumu Cesta do pekel. Kapela bola perfektne zohratá, podala výborný výkon a pôsobila sympaticky. Spevák má príjemnú farbu hlasu. Ako zaujímavosť môžem spomenúť štýlový stojan na mikrofón v tvare kosy :-). Škoda, že ich show zhliadla iba hŕstka divákov. Ľudí som si zato všímal, bavili sa dobre a na tvárach mali úsmevy.
Hlavný program
Set Roxoru ubehol rýchlo a vystriedali ich dnešní oslávenci, formácia Janesession. S úvodným introm nastúpila na pódium súčasná zostava kapely (Jane Razor – spev, Marc BK – bicie, Tommy Screw – basa, Big D – gitara).
Po odohratí úvodných dvoch skladieb Moje mesto a Fuck you, vystúpil na javisko aj pôvodný gitarista Janesession, Peter B. Po výročnom príhovore nasledovali skladby Trust me! (úplne prvá skladba v histórii JS), Motorcycle Woman a 1987. Potom prišiel rad na prvého špeciálneho hosťa.
Na pódium vyšiel legendárny Marián Greksa a zaspieval si s kapelou song Velvet Rain. Slaďák v štýle Def Leppard, Tell me what you Feel, bol interpretovaný akusticky iba speváčkou Jane a Petrom B na akustickej gitare. Tommyho Screw na base nachvíľku vystriedal bývalý bassgitarista SOja. Zahral si piesne Female Thunder, One Man Show a moju obľúbenú, miestami až powermetalovú Most Loudest Girl.
Janesession a Ondra Marek
Aby tej rýchlosti nebolo málo, nasledovala hneď ďalšia „rýchlopaľba“ Rescue me, z albumu 4ever. S kapelou si ju miesto Aleša Brichtu (ktorý ju naspieval na albume, pozn.) zaspieval spevák Ondra Marek z kapely Roxor. Táto pesnička bola odohraná naživo vôbec po prvýkrát.
Skladbu Notorious Womanizer Jane venovala fanúšikovi, ktorý oslavoval v ten deň narodeniny :-). Prišiel čas na ďalšieho bývalého člena, gitaristu Shipka. Odohral so skupinou Forever Young, ku ktorej bol natočený aj videoklip.
10 – premiéra
Na živú premiéru skladby s názvom 10 sa vrátil na pódium súčasný gitarista kapely Big D. Tento singel bol k príležitosti výročia nahratý v slovenskej aj anglickej verzii (naživo sme počuli tú slovenskú). Ide tiež o riadny powermetalový „nátresk“ :).
Postupne prišiel rad aj na klaviristu Pavla Morochoviča, ktorý sa divákom predviedol počas balady Blue Words. Hlavne v takýchto pomalých piesňach Jane dokazuje svojim neprajníkom, že vie spievať aj „čistým vokálom“.
Myslím si, že jej táto poloha tiež veľmi pristane. V scenári bol napísaný ešte jeden hosť večera, gitarista Maroš Plávka. Samozrejme, v ktorej inej skladbe by si zahral, ak nie v Punk we are z albumu 4ever 🙂 … Odprezentované boli ešte Xicht, Typický chlap, Rock ‚n‘ roll a ako prídavok Ja to dám.
Zhrnutie
Večer bol príjemný, kapely podali výborné výkony a vládla príjemná atmosféra. Nakoniec to ani s tými divákmi nebolo až také zlé, postupne sa do sály predsa len dostali :-). Z tohto koncertu existuje aj video záznam, možno z neho niečo aj vznikne. Prinajhoršom snáď nejaký pekný videoklip :-). Zazneli skladby zo všetkých období Janesession.
Myslím si, že niektoré z nich by mohli zaradiť aj do stáleho repertoáru. Bolo by to tak podľa mňa pestrejšie. Škoda, že neboli na tomto slávnostnom vystúpení prítomní všetci ex členovia skupiny. Po koncerte som v klube ešte hodinku zostal, posedel a pokecal. Som veľmi rád za tento zážitok 🙂
Za foto ďakujem autorke menom: Eva Novanská 🙂
