Tejto pätici Talianov trvalo veľmi dlho kým sa im podarilo nahrať ich prvý album. Prvé demo sa datuje do roku 1992. Kým sa dopracovali k samotnému vydaniu, urazili dlhý kus cesty.
Po toľkých rokoch by človek čakal, že album bude plný melodických skvostov. Bohužiaľ nie je tomu úplne tak. V žánri ako je tento je veľmi ťažké vymýšľať nové veci a neuchýliť sa k nasledovaniu zaužívaných klišé a vykrádaniu riffov. Z muzikantského hľadiska sú však títo páni zohratí a inštrumentálne na vysokej úrovni.
Chernobitch
Na CD nájdeme desať skladieb. Nemôžem s určitosťou povedať, že ma všetky oslovili no pár svetlých momentov tento album podľa mňa má. Tak poďme na to:
Po intre ho odštartuje titulná pieseň Chernobitch. Musím sa priznať, že na mňa celkom zapôsobila. Zaoberá sa tématikou Černobylu a nebezpečia rádioaktivity. O tom svedčí aj refrén ,,Toxic clouds, holocaust“.
Nedbal by som sa ju označiť za jednu z najlepších z daného CD. Po hudobnej a kompozičnej stránke je to dravý, našliapaný song. No nemôžem si pomôcť a nepočuť istú podobnosť s Helloweenom. Hlas speváka Maxa Zanettiho mi silne pripomína Andiho Derrisa, najmä v stredných polohách. To ale nič nemení na tom, že táto vec je nadupaným heavy metalom od začiatku do konca.
Ďalšia Subconcious Fear ani nie je tak zaujímavá svojou melodikou, skôr tým, že Zanettiho hlas tu vo výškach zasa pripomína ďalšieho screamera a to konkrétne Geoffa Tatea (dlhoročný spevák Queensrÿche). Hudobne však neprináša nič nové.
Niektoré gitarové motívy mi pripadajú nenápadité a navyše mám pocit, že som niektoré z nich už niekde počul. Za zmienku ale rozhodne stojí The Poetry of Rage. Má akoby orientálny nádych a vážne dobré inštrumentálne a spevácke výkony. Spevová linka refrénu sa dobre počúva a myslím, že patrí k tým podarenejším skladbám.
Eclipse of a Friend je jediná balada na albume. Považujem ju za veľmi vydarený kúsok, s dobrou atmosférou. Jemné aranžmá akustických gitár a nádherne precítená dynamika. Úvodné intro ma ten správny sound balád zlatých osemdesiatych.
Najväčšie plus však dávam za gitarové sólo. Krásna ukážka ako môže baladické sólo ,,zdivočieť,, a naberať stále viac na rýchlosti a intenzite. Back in Town je posledná vec z tohto diela, ktorá ma zaujala.
Narozdiel od Chernobitch má uvoľnenejšiu atmosféru. Pri jej posluchu si spomeniem na starý Wasp a tak trochu aj Sunset strip scénu. Jedná sa viac menej o heavy rockovú vec. No pre mňa jasná voľba. Určite rozhýbe aj vás, to mi verte.
Ostatné skladby sú podľa mňa šedý priemer a ich autori sa s nimi ešte mohli viac pohrať. Nie sú tak melodicky a gitarovo zaujímavé ako tie, ktoré som spomenul.
Zhrnuté a podčiarknuté
Album je dobrou cestou pre túto taliansku bandu, no vyvaroval by som sa toho za každú cenu znieť temne a zlovestne, a stavil skôr na melodiku ako v piesni Back in town a Eclipse of a friend. Uvidíme, čím nás kapela prekvapí v budúcnosti 🙂
Lineup:
- Max Zanetti – Solový spev
- Samael von Martin – gitary
- Andrea Babetto – gitary
- Dario Dugo – basa
- Demian De Saba – bicie
Tracklist:
- Intro: Industrial waste
- Chernobitch
- Subconsious Fear
- The poetry of Rage
- Eclipse of a friend
- Boundaries of Death
- Back in town
- Presence
- Tribute of Blood
- Mad Agony
Rok vydania: 2013
Vydavateľstvo: Samovydanie
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/MadAgonyOfficial/
Hodnotenie: 3,5/6
