Keď v roku 2002 vydali Insomnium svoj debut, boli ešte mladá kapela, ktorá však svojou zmesou doom metalu a melodického death metalu urobila dojem. Na rozdiel od veľa iných kapiel spájajúcich tieto žánre, Insomnium nevsadilo na ťažkosť a depresívnosť doomu, no skôr si z neho požičalo melodickosť a pochmúrnosť a túto kombináciu nám od vtedy prezentuje. Dnes sa budeme rozprávať o ich najnovšom počine, albume „Shadows of the Dying Sun“.
Začnem grafickou stránkou, pretože práve artwork ma presvedčil ku predobjednaní si tohto albumu. Šedo-čierne prevedenie „umierajúceho Slnka“ veľmi dobre pasuje k hudbe, ktorú kapela hrá. Koncept je jednoduchý, no efektný.
V duchu týchto farieb je ladený ako cover, tak aj booklet a aj samotné CD. U mňa osobne narušilo pozíciu favorita, Across the Dark a považujem ho momentálne za ich najkrajší album, čo sa grafiky týka.
Poďme však konečne na hudobnú stránku veci. Intro, „trademark kapely“, ako hovori V.Friman v booklete, je veľmi vydarené. Po pár úvodných tónoch nás vrhne do energického, rytmicky založeného riffu a doslova odpáli úvod.
Na Fínov je to celkom netradičné, no v žiadnom prípade nie negatívne. Nachádza sa v ňom aj vokálová stopa, growl, bez ktorého by sa kľudne zaobišiel, no nie je tam na škodu.
Skladbu číslo 2 sme mali možnosť počuť už nejaký čas pred vydaním. „While We Sleep“ sa stala singlom tohto albumu. Neurazí, no ani nejak výrazne nezapôsobí. Neberte ma zle, zo skladby je cítiť Insomnium v každom tóne, no ničím nevybočuje, nijak neprekvapila.
Za to „Revelation“ je už na tom lepšie. Čisto koncertová skladba, ktorá svojou svižnosťou dá do pohybu nejedného fanúšika na koncerte. Skladba je rýchla, dynamická, dobre sa počúva.
Tempo sa nespomaľuje a „Black Hearth Rebelion“ prináša do hudby Insomnium pritvrdenie vo forme blastbeatov. Nemôžem si pomôcť, ale prídu mi vtlačené do hudby na silu. Avšak hudbe kapely môžu do budúcna prospieť.
„Lost to night“ je pomalšou záležitosťou konečne ovplývajúca chytľavým čistým spevom a je príjemným oddychom v strede albumu. Jasný favorit celého albumu, skladba „Ephemeral“, vydaná už minulý rok ako singel, je jasný víťaz.
Chytľavý svižný refrén mi ešte stále znie v ušiach a nie a nie sa ho zbaviť. Prekvapuje dôraz na synthy, čo sa u Insomnium často nevidí. Albumová verzia má pár zmien oproti singlovke, ako to už býva. Sú to síce kozmetické záležitosti, no niektoré mi skôr prišli na škodu, ako na osoh.
Musím povedať, celkovo ma album, bohužiaľ, sklamal. Novinky vo forme blastbeatov a čistého spevu sa príliš neosvedčil, naozaj kvalitné gitarové riffy možno na prstoch jednej ruky spočítať. Celkovo album neurazí, avšak skôr, ako si pustím „Shadows of the Dying Sun“, si obohrám dvakrát „Across the Dark“, alebo niektorý z ich starších albumov.
Lineup:
- Niilo Sevänen – Spev, basa
- Ville Friman – Čistý spev, gitary
- Markus Vanhala – gitary
- Markus Hirvonen – bicie
Tracklist:
- The Primeval Dark
- While We Sleep
- Revelation
- Black Heart Rebellion
- Lost to Night
- Collapsing Words
- The River
- Ephemeral
- The Promethean Song
- Shadows of the Dying Sun
Rok vydania: 2014
Vydavateľstvo: Century Media Records
Youtube ukážka:
Linky:
http://www.insomnium.net/
https://www.facebook.com/insomniumofficiall/
https://www.instagram.com/insomniumofficial/
https://www.youtube.com/user/insomniumchannell/
Hodnotenie: 4,5/6
