Po experimentoch vždy prichádza návrat ku koreňom. Spravila to každá kapela. Ináč by spáchala komerčnú samovraždu.
Tanec sv. Víta mohol byť akokoľvek fantastický, ale nepredával sa skoro vôbec. Tak po odchode Izzyho a Vajdu do komerčne úspešnej Dogy bolo jediné možné riešenie.
Vyrobené v pekle
Šakal bol v tej dobe už totálne zdravotne a psychicky na sračky, tak komerčne úspešný Hereš z Alkeholu, Harleju, Hattricku, Kryptoru a Leprocide bol záruka reunionu jak víno.
Henych si to zrátal veľmi dobre, to však chudák netušil, že ho Hereš vyštípe za pár rokov z kapely. Zostavu doplnil Radek Sladký z Feratu a vyrazilo sa na turné. Kapela so dokonale zhrala a vyhlásila že pripravuje pokračovanie Kladiva.
To sa jej podarilo. Vydarený zvuk, výborné bicie, temné a jednoduché riffy. Skvelé! K tomu super texty pána Henycha a máme tu adepta na album roka. Keby nebolo jedného veľkého ALE.
Skladby Made In Hell, Silent Hill, Nekdo to rad mrtve, Analni alpinista možu byť úžasné, ale ten zvyšok sa veľmi rýchlo opočúva. Je to veľká škoda, pretože sa jedná skutočne o nahrávku, ktorá vám vlieva novú krv do žíl.
Výsledok
No ale komerčný zámer vyšiel na milión percent. Törr s spať v plnej sile a valcujú čo sa dá.
Lineup:
- Henych – basa, spev
- Hereš – gitara, spev
- Sladký – bicie, spev
Tracklist:
- Made In Hell
- Nekdo to rad mrtve
- Analni alpinista
- Rigor mortis
- Osud
- Extremni sport
- Predcasna orientace
- Silent hill
- Ja tu jsem
- Ciste rodinna zalezitost
- Contness Bathory
- Sympathy for the devil
Rok vydania: 2003
Vydavateľstvo: Sokol’s Power Voice
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.torr.cz/
https://bandzone.cz/torr
Hodnotenie: 4/6
Autor Ľuboš Jendryščík
Pekelný triumvirát zrodený v samotnom pekle 🙂 Aj tak by sa dal nazvať počin stvorený staro-novou zostavou Ota Hereš (gitara, spev), Vlasta Henych (basa, spev), Radek Sladký (bicie).
Práve opätovné spojenie dua Henych – Hereš je to, čo veľká časť fanúšikov ocení, predsa len, albumy Morituri te salutant a Tanec Svatýho Víta nahrané v ,,spojení“ Doga a Vlasta Henych boli značným odklonením od black metalu, závan hard rocku a a aj elektroniky bol značný, čo mnohým skalopevným fanúšikom vyrastajúcich na peckách ako Kladivo na čarodejnice, Exorcist, Kult ohne či Armagedon určite priveľmi nevoňalo.
A možno ani chlapcom z Törru, a tak by malo byť Made in Hell návratom ku koreňom, o čom svedčí aj obal nahrávky- kozel s mohutným ohňom v pozadí.
Autorské duo Henych – Hereš si spravodlivo podelili spev v piesňach, čo je tiež príjemná zmena po vyššie spomínanom období, kedy bol hlavnou speváckou hviezdou Izzy.
Vlasta to na nás vybalí hneď v prvej a zároveň aj titulnej skladbe, ktorá sa dočkala aj klipu. Svižná pieseň, ktorá dobre obstála aj v éteri a dosiahla pekný úspech čo sa do popularity týka. V druhej skladbe už na nás ,,šteká“ Ota, ktorého pieseň Nekdo to rád mrtvé s humorným jemne nekrofilným textom je ďalšou vypaľovačkou, ktorá sa určite ujme na koncertoch. Hlavne to ,,Ua“ na konci stojí za to.
Hneď po ňom nasleduje Análni alpinista, s nadčasovým textom, ktorý si nájde určite veľa nasledovníkov v 21. storočí. Až v štvorke Rigor Mortis (posmrtná stuhlosť) sa jemne spomalí, ale to už Törru so spevom pomáha jeho Veličenstvo Big Boss z Rootu. Ako svoju prácu odviedol môžete posúdiť sami, ale podľa mňa na výbornú.
Spomalilo sa, ale len preto aby sme hneď na to mohli opäť rozbehnúť rýchlu jazdu Herešovým Osudom, s klávesmi v refréne, neskôr Extrémnim sportom a Předčasnou orientácii. A tu je podľa mňa najväčšia slabina tohto CD. Tieto kúsky mi prídu dosť nevýrazné, kopu krát s rozpačitým textom.
Avšak nasledujúca Silent Hill, s mystickým introm, strašidelnou atmosférou je pre mňa jednou z TOP celého diela. Rovnako aj Já tu jsem má všetky predpoklady stať sa koncertnou hitovkou.
Nasleduje Čistě rodinná záležitost, s pokojným pomalým introm, ktoré však predznamenáva niečo………metaforicky povedané, ticho pred búrkou. Tou búrkou je rýchle, divoké vybitie si hnevu na otcovi za detstvo. Na koľko je text totožný s realitou vedia asi len samotní protagonisti. Podľa mňa však ďalšie slabé miesto.
A na záver sú pre nás nachystané ešte dva covery. Prvý Countess Bathory, od black legendy Venom, a druhý od nemenej legendárnych The Rolling Stones a ich Sympathy for the Devil.
Song o našej krajanke grófke Alžbete sa nijak výrazne nelíši od svojho anglického originálu, čiže partia kolo Cronosa sa určite neurazí, že niekto znevážil ich výbornú pieseň. Výborná je aj v Henychovom podaní.
Druhá coververzia sa však svojho originálu až tak nepridržiava, je o poznanie tvrdšia, a opäť tu so spevom pomáha Big Boss. Je určite vhodná na uzavretie playlistu nahrávky Made in Hell.
A na záver krátke zhrnutie. Made in Hell malo byť návratom ku koreňom Törru, čo sa v niektorých skladbách určite podarilo (Made in Hell, Rigor Mortis), inde však už natoľko úspešní neboli. Predsa len, od vydania spomínaných kultoviek Kladiva na čarodejnice či Armagedonu ubehlo dosť rokov, kapela prešla vývojom a pre niekoho bohužiaľ aj zmenami štýlu.
Aj keď niektorým piesňam chýba tá pravá temná atmosféra na ktorú sme boli u Törru zvyknutí, skladby sú dostatočne tvrdé, rýchle a surové aby aspoň z časti ukojili hlad po besnení skalopevných fans, celkovo až na pár slabších piesní je toto dielo z inštrumentálnej stránky na výbornej úrovni. Horšie to je však už s textami.
Niektoré rýmy jednoducho nesedia –
u sportu však zůstanu já mám ty lidi rád,
umím práci se dřevem a mám náhradní plán (Extrémni sport)
Niektoré mi prídu vyslovené stupidné
Táta mě bil celý dětství teď ho řežu já
jako koně, jako psa,
dokopu ho k smrti,
až zmodrá
ty svině(Čistě rodinná záležitost)
Napriek nedostatkom je pre mňa fošňa Made in Hell určite na úrovni, s nespornou kvalitou a silnými momentmi.
5/6
