Festival Call for Eternity nám tentoraz predstavil temnejšiu stránku metalu s novým podtitulom Extreme. Dal tak možnosť otriasť sálou Collosea death metalovým spolkom. Organizátori si pre nás tentokrát pripravili pekelnú smršť z rôznych krajín Európy.
Do klubu som dorazil v predstihu, aby som si nenechal ujsť ani jeden tón a naladil sa na tú správnu koncertnú frekvenciu. Väčšina účastníkov sedela za stolom alebo pri bare, no po chvíli sa to zmenilo.
Skvelý štart
Prvá sa nám predstavila kapela Bloodwork (Death/Black Metal ), ktorá k nám pricestovala až z ďalekej Británie. Zo začiatku sa pokúšali povzbudiť ľudí, aby zaplnili miesta pred pódiom, čo sa im čiastočne aj podarilo a bol som rád, pretože som nechcel byť vpredu sám 😀
Už od začiatku sme mali možnosť počuť pekelne rýchle a zdrvujúce riffy a klasický growling, ktorému sa nedalo nič vytknúť. Aj keď by to však poniektorý nazvali ako poriadna nálož, vo mne to veľký rozruch neurobilo. Nejak som od seba nevedel oddeliť rôzne pasáže a prišlo mi to celé také jednoliate. Sem tam prišla riffovačka, na ktorú sa dalo zaheadbangovať, ale inak hodnotím ich vystúpenie neutrálne.
Disconsolate
Následne prišiel čas pre domácu Košickú formáciu Disconsolate (MelodicDeath Metal). Pri nástupe sme jasne pocítili, že ich vystúpenie bude z tak trocha iného súdku, než pri predchádzajúcej kapelke. Pre mňa osobne boli príjemným prekvapením a to ani nepatrím k nejakým skalným vyznávačom melodic deathu.
Priestor sa začal zapĺňať a každý si užíval energiu, ktorá sa na nás hrnula z pódia. Od škrekov až po pekelne hlboký hlas v spojení so strhujúcimi riffmy a chytľavými melódiami nám predviedli super výkon. Mali sme možnosť započuť aj niekoľko gitarových sól, čo len zlepšovalo celkový dojem.
Bolo jasne vidieť a počuť, že si to užívajú. Sám vocalista prehlásil, že sa tešia z vystúpenia v Colloseu, keďže ich posledná návšteva v ňom bola naposledy pred dvoma rokmi a je tam vždy úžasne.
Ich vystúpenie teda hodnotím veľmi kladne a som si istý, že by so mnou súhlasila väčšina 🙂
Pantokrator
Po krátkej pauze prišiel rad na hlavnú hviezdu večera : Pantokrator (Progressive Death Metal), ktorá pochádza z krajiny, kde majú tvrdú muziku v krvi, z ďalekého Švédska. Nie sú to žiadni nováčikovia, ich vznik sa datuje od roku 1996 a ich texty sa zaoberajú biblickými témami, čo je v kombinácii so štýlom, ktorý hrajú veľmi zaujímavá zmes.
Najprv sa spustilo intro, ktoré nás ihneď vtrhlo do ich sveta. Svojimi piesňami nám dali pocítiť nespútanú atmosféru ich death metalovej stránky a zároveň neprebádané vody progresívnych prvkov. Aby každý song mal aj svoju dušu, v ruke speváka sa častokrát ocitli predmety ako vlajka s baránkom, kríž alebo ku koncu svietnik a podobné veci, bez ktorých by sa biblické kúzlo vytratilo.
o sa týka hudobnej stránky, situovanie rôznych riffov do pomalých temp, vytváralo skladbám život a výborne sa dopĺňali s rýchlejšími kúskami. Vocalista pôsobil svojim growlom a jeho silou v hlase dojmom sebavedomého proroka, ohlasujúceho svoju dogmu, ktorá nekompromisne ide za svojím a neustúpi pred nikým a ničím.
Všetci členovia kapely šlapali na plné obrátky a vytvorili tak skvelé zakončenie večera. Navyše sa mi podarilo zachytiť aj trsátko bassgitaristu, o ktoré zjavne nikto iný nemal záujem (čo je dosť zaujímavé), keďže som bol jediný ktorý si dal námahu a zdvihol ho zo zeme.
Zhrnutie
Túto extrémnu sériu festivalu Call for Eternity musím zhodnotiť ako úspešne prevedenú akciu so zaujímavými kapelkami a výbornou atmosférou.
Na záver by som chcel poďakovať organizátorom a povzbudiť ich aby sa takéto akcie u nás robili čo najčastejšie 🙂
Autor foto: Patrik Struk
Galérie:
Bloodwork:
Disconsolate:
Pantokrator:
Atmosféra a spoločné foto:
Na podnet jednej osoby som musel časť reportu pozmeniť. Mojím nedopatrením som spomenul určité názory na kapelu Pantokrator, ktoré sa nezhodovali so skutočnosťou. Za malé nedopatrenie sa ospravedlňujem a zároveň ďakujem danej osobe za upozornenie.