Kapela Galiba pochádza z Bánoviec nad Bebravou a približne v polovici septembra ohlásili svoj prvý veľký album s názvom Mladí a Pochabí. Okrem iného im na ňom vypomáhala aj sympatická dievčina, ktorá si hovorí Savitri. Toľko k úvodu. Teraz si môžete urobiť o ňom a o danej bande zo slov gitaristu a speváka Maroša Van Potkana vlastný obraz.
Tak zdravím Maroš. Debutový album máte hotový, čo na ňom nájde človek, ktorý sa k nemu dostane po prvý krát a ešte vás nepočul?
Maroš Van Potkan: Zdravím návštevníkov Metalmania-Magazínu! No album máme hotový a poslucháč by si na ňom mal nájsť skoro všetko, čosa v tvrdej hudbe nachádza.
Svojmu štýlu nonšalantne nadávame, že power-rocknroll, čo je v našom ponímaní nekompromisná kombinácia klasického rocku, thrashu, punku, folku a samozrejme hlavne rocknrollu.
Porozprávaj ako vyzeralo nahrávanie a podobne?
Maroš Van Potkan: Nahrávanie bolo dosť bizarné. Nahrávali sme úplne v duchu „DIY“, respektíve do-it-yoursel. Bicie nám nahral Libor Hanulayz kapely Abortion, priamo v garáži, zvyšok sme nahrávali v skúšobni bánovskej kapely Apotasy, kde sa o zvuk postaral ich bubeník Matej.
Okrem povinných výkonov našej kapely sa počas nahrávania zúčastnili aj hostia ako Tomáš z kapely Kýbel Mačiek, ktorý si zaspieval a nahral nám ústnu harmoniku do jednej piesne, speváci z kapiel Apotasy a Claritya dokonca z Dánska dobehol jeden song nahrať aj náš prvý bubeník Maťo. Čiže nahrávanie bolo v skutku pestré. Čo sa času týka, nahrávali sme viacmenej od mája do konca júla.
Ale myslím, že osobne ste cela kapela s výsledkom spokojní alebo nie?
Maroš Van Potkan: Jednoznačne! Dá sa povedať, že tento album je výsledok štvorročného zbierania inšpirácií a sebazdokonaľovania sa. Nahrali sme úplne všetky piesne, ktoré sme doposiaľ zložili, nič sme nevynechali. Nahrali sme dokonca aj materiál, ktorý sami považujeme za odpadový.
Mladí Pochabí
Daný album ma názov Mladí Pochabí… Dalo by sa o tom povedať, že je to niečo ako hymna dnešnej mladej generácie? (Mladej generácie – ktorá nepočúva shity, aké sa dneska hrávajú).
Maroš Van Potkan: Termín “Mladí a pochabí” má v skutočnosti dva významy. Ten prvý je presne taký ako si ho definoval ty. Titulná pieseň s týmto názvom vypovedá o dnešnej generácii, o tom ako nikto nič nechce “řešit” a chce sa hlavne baviť, veď dáko už len bude.
Keď tak ale premýšľam, je to skôr kritika ako výpoveď. Všetci kašlú na názor, na argumenty, všetci len kecajú o tom, ako tu treba všetko zmeniť, ale pri tom sa nič nemení, lebo nikto sa o to nesnaží. Viacmenej také apokalyptické konštatovanie.
Ten druhý význam je omnoho jednoduchší. Celá fráza Mladí a Pochabí patrí nášmu bubeníkovi Kamilovi, ktorý túto frázu používa na rôznych ľudí,ktorí vlastne nevedia, čo v danej chvíli a určitých situáciách robia. Také stratené existencie, ale zas – náš Kamil sem tam brble z cesty, tak to najskôr ani nič konkrétne neznamená 🙂
Tak máš pravdu, výsledkom je aj súčasná spoločensko-politická situácia nie? Pretože nie je nikto, čo by sa vzbúril a tak.
Maroš Van Potkan: Určite. Vieš, vo svete je momentálne strašne veľa problémov, ale zároveň aj veľa ľudí, ktorí sa to snažia zmeniť. Žiaľ je ich stále málo na to,aby sa niečo zmenilo. Ak chceme aby sa vo svete niečo naozaj zmenilo, tak sa o to musíme pričiniť všetci naraz a nie len hŕstka odvážnych.
Ženy
Ďalej, čo mi utkvelo do hlavy bola Sylvia… Hovorí to o nejakej konkrétnej osobe?
Maroš Van Potkan: Tá pesnička je v skutočnosti personifikácia. Hlavná postava textu je určitá “Sylvia Témová”, prostitútka ktorá vyrastala v detskom domove, ktorá si predávaním svojho tela zarába peniaze na luxusný život. Sylvia Témová, respektíve ľudovo “Sys Témová” je v skutočnosti “Systém”. Takže je to narážka na štátne zriadenie, ktoré bezducho predáva seba a stráca svoje hodnoty. To si nečakal čo? 🙂
Nooooooo 🙂 K tej Sylvii by som sa ešte spýtal… Tam výborne vynikne vokál Savitri. No na bandzone sa píše, že prestala byť aktívnou členkou kapely. Prečo?
Maroš Van Potkan: Savitri sa vo voľnom čase venuje všetkým druhom umenia, kreslí, modeluje… Spev je jedna z jej bokoviek. My hovoríme, že ona je naša kapelná “schyza”, osoba, ktorá sa v našich radoch sem tam zjaví.
Viac – menej, tvoreniu nového materiálu sa venujeme len ja a Gyťo, náš basák a spoluzakladateľ kapely – sem – tam s Gyťom zložíme niečo, kde sa hodí ženský vokál a vtedy poprosíme Savi, nech to naspieva.
A náhodou plán na nejakú stálu ženskú posilu nie je?
Maroš Van Potkan: Dá sa povedať, že v našej hudbe je tak cca 30 percent ženského vokálu a nehráme tak urputne veľa koncertov, aby si Savi sem tam nenašla čas zahrať s nami koncert. Takže stála ženská náhrada nieje potrebná, hrali sme zopár koncertov aj bez nej, vždy sa dá ten setlist nejakým spôsobom upraviť, aby sme odohrali tak či tak.
Ako vyzerajú prípravy na prezentáciu albumu širšej verejnosti?
Maroš Van Potkan: Momentálne sa k nám do kapely pomaly vracia náš prvý bubeník Maťo, tým pádom sa teraz budeme venovať hlavne tomu, aby dobehol materiál, ktorý v kapele vznikol za jeho neprítomnosti.
Album zatiaľ prezentujeme sami cez našu FB stránku a bandzone, predáva sa relatívne dobre na undergroundové pomery, nedávno sa začal predávať aj na Hiraxshope, čo nás veľmi teší. My sami, ale album predávame za ľubovoľnú cenu, lebo sme toho názoru, že v prvom rade sa hudba musí dostať medzi ľudí za každú cenu.
Koncerty
A koncerty sa nechystajú?
Maroš Van Potkan: Teraz koncertujeme tak na polovičný plyn skrz to, že budeme mať personálne zmeny v kapele. Radi by sme opäť začali aktívnejšie koncertovať od budúceho roku, prišlo nám pár ponúk na koncerty na východe Slovenska, tak by sme radi navštívili tieto kúty formou dákeho miniturné.
Boli by reálne aj koncerty s niekým zahraničným? Ako ste raz mali tour s FANKAZ.
Maroš Van Potkan: Minitour s FANKAZ sme absolvovali vďaka tomu, že im to turné organizoval kamarát Lukáš (INTERCITY, MYSTERY OF 19th OCTOBER), ktorý sa nás spýtal či by sme nemali záujem absolvovať pár koncertov s nimi. Bol to veľmi pekný zážitok.
Fankaz sú úžasní ľudia, veľmi sme si vzájomne sadli, až do takej miery, že teraz v novembri im organizujem koncert v našich rodných Bánovciach. Ale nech neodbieham od otázky – zo zahraničných kapiel sme dvakrát hrali s nemeckou formáciou Speichelbroiss, s ktorými sme tiež dobrí kamaráti. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Veľa zahraničných kapiel koncertuje na Slovensku, sem – tam sa zadarí zahrať si s nimi, hlavne vďaka kamarátom a známym. Isté je ale to, že so zahraničnými kapelami radi hráme – berie nás ten stret kultúr!
A keď sa bavíme o zahraničí, neuvažovali ste aj o anglických textoch, aby ste aj vy skúsili hrať niekde vonku?
Maroš Van Potkan: Do anglických textov sa určite púšťať nechceme – textom venujeme sem – tam väčšiu pozornosť ako hudbe, máme radi slovenčinu, jej flexibilnosť a slovné hračky, a zvraty.
Myslím, že zahrať si vonku sa dá aj po slovensky. Zober si, že kapely ako Konflikt alebo ČAD, ktoré majú výhradne slovenské texty hrali obe v Brazílii. Ide o ten celkový feel a živelnosť hudby, ktorá predáva – predsalen hudba je univerzálny jazyk.
Nehudobný život
Porozprávaj prosím o civilnom živote členov Galiby (záľuby, záujmy, povolania).
Maroš Van Potkan: No postupne – ja pracujem v rodinnej firme, kde robím vizualizácie na fasády a privyrábam si točením rôznych videí na zákazku – možno si videl moje klipy pre kapely Galadriel a Attack of Rage.
Popri tom si ešte dokončujem vysokú školu, študujem externe posledný rok žurnalistiku, takže čoskoro mi už v škole navždy odzvoní. Okrem hudby mám rád moderné umenie a populárnu kultúru, kinematografiu…
Ja mám rád všetky formy umenia, lebo svojím spôsobom som sa v živote venoval už každej odnoži. Jednu dobu som sa venoval aj komixom, ktoré som vydal aj knižne – mňa baví všetko! Za ostatných členov sa neodvážim hovoriť, ale predstavím aspoň to, čo som za tie roky odpozoroval.
Gyťo si momentálne tiež dorába magistra. Vo svojom voľnom čase stále vymýšľa nové a nové basové linky alebo potom pozeráva standup komédie, to má veľmi rád. Rovnako ako ja, má okrem toho inteligentného humoru rád aj ten primitívny 🙂
Dá sa povedať, že Gyťo je momentálne najaktívnejší prispievateľ, čo sa týka novej tvorby. Ešte stále náš bubeník Kamil má rád rozprávky, ale inak väčšinu času venuje bubnom. On je na nich nenormálne šikovný, jeden z najlepších bubeníkov tu v okolí! Savi si robí už druhú vysokú školu, tentokrát animáciu. Savi sa venuje všetkému umeniu tak isto ako ja!
Hudobné začiatky
Mohol by si čitateľom priblížiť svoj muzikantský zrod. Kedy to začalo, čo ťa k tomu priviedlo a ako si sa dopracoval až ku Galibe.
Maroš Van Potkan: Okolo rokov 2008 a 2009 sme sa s Gyťom rozhodli, že sa naučíme hrať na nástroje. Len tak, spontánne. Gyťo mal doma basu, ja som si zohnal španielku a učili sme sa spoločne hrať.
V roku 2010 sme si vymysleli názov Galiba a drží to dodnes. Je to celkom nezvyčajné ale ani ja, ani Gyťo sme nehrali v žiadnej inej kapele a asi ani už v inej nebudeme. Je to také naše dieťa, ktoré nás úplne hudobne napĺňa. My máme tu výhodu, že nemáme vyhradený hudobný štýl, čiže si môžeme dovoliť čokoľvek,máme totálnu slobodu!
Zvykneme hovoriť, že keby sme teraz nahrali klavírny duet, tak nám to prejde, lebo u nás fakt nemá hudba hranice. Nikdy som nerátal, že sa niekedy budem venovať hudbe, no ako som to prvý krát ochutnal, už nebolo cesty späť! Si zober, že cca 7 rokov dozadu ma hudba vôbec nezaujímala a dnes už druhý rok pravidelne organizujem koncerty domácim aj zahraničným kapelám. Hudba pohlcuje.
To je pekné. V kapele sa už vystriedalo viacero hráčov. Udržiavaš s bývalými kontakt?
Maroš Van Potkan: Sme malé mesto a viac-menej všetky kapely v našom meste sú dáko prepojené, takže áno sme v kontakte so všetkými. Aj sa stále stretávame sem – tam, nikdy sme sa nerozišli s nikým v negatívnom duchu – všetko sú to super fešáci! Týmto pozdravujem hlavne Miška a Peťa!
Miestna scéna
A ako je to u vás s podobnou muzikou… Podporujú to ľudia a podobne?
Maroš Van Potkan: U nás je veľmi živá scéna! Legendárni Attack of Rage u nás držia tú vlajku a my ostatní skromne nasledujeme!
Ako to tak porovnávam s miestami kde sme hrali, Bánovce sú veľmi silné centrum undergroundovej hudby aj kapely, čo k nám chodia hrať sa zvyknú čudovať ako to u nás pekne žije. Svojho času túto hudbu podporovalo aj mesto, ale už údajne na to nie sú peniaze, ale my sa nesťažujeme – vystačíme si sami 🙂
Závidím 🙂 Čo sú najhoršie veci na slovenskej scéne vo všeobecnosti. Čo by tu trebalo zmeniť…
Maroš Van Potkan:Hlavne by mali ľudia viacej chodiť na koncerty – všeobecne počúvam často, že každým rokom je návštevnosť nižšia a nižšia. Underground žije len z ľudí, ktorí ho hocijako podporia. Ľudia prestanú chodiť, prestane existovať aj hudobná alternatíva…
Presne tak! No nič, tak ďakujem pekne za rozhovor. Prajem všetko dobré a ako to je u mňa zvykom – poprosím o nejaký ten odkaz pre mojich čitateľov.
Maroš Van Potkan: My ďakujeme za rozhovor! Ďakujeme tebe, že si nám dal možnosť a že sa takejto veci venuješ! Čitateľom by sme radi odkázali, že najdôležitejšia vec v živote je sloboda, nenechajte si ju vziať! Bavte sa dobrou hudbou draci!
Foto: Maroš Van Potkan
Youtube ukážka:
Linky:
Facebook: https://www.facebook.com/galibaband
Bandzone: http://bandzone.cz/galiba
