Konečne akcia na ktorej som dostal znova možnosť po dvoch rokoch uvidieť a započuť legendu Pokolgép. Taktiež ma zaujali mená iných kapiel o ktorých som už predtým hodne počul. A bolo to len na skok od domu, tak prečo nie.
Ešte pred začiatkom mnoho z nás sedelo buď v reštaurácii, alebo vonku pri stoloch. Panovala skvelá nálada, ako to má pred takýmto koncertom byť. Po občerstvení sme sa vybrali pod hrad, na miesto konania zistiť ako to tam vyzerá. Pódium bolo pred trávnatou plochou s miernym stúpaním dohora, čiže niečo na ten štýl ako amfiteáter.
Začiatok akcie
Pod zvukármi pár lavičiek, po mojom príchode už obsadených, zväčša staršími ročníkmi. Pred pódiom pár nabitých dosiek naprieč prelepených páskou, ktoré mali akože plniť funkciu bariér, aby sa neštverali ľudia na pódium 🙂
Keď sa nejaký ten počet ľudí zbehol, akciu odštartovala rožňavská punková formácia Zatmenie Mysle. Nato, že veľkú podporu od publika nemali, odviedli myslím celkom slušný výkon a čo je hlavné, aj po hudobnej stránke sa mi páčili. Ako to u punku už býva verše boli jednoduché a hudba založená na pár power akordoch.
To sa však nedá povedať o intrách, melódiách a rôznych inštrumentálnych častiach, ktoré chvíľami vykazovali až progresívne prvky. Dokonca sme mali možnosť započuť aj nejaké sóla od oboch gitaristov. Čo sa týka basgitary a bicích, tie taktiež mali zaujímavé pasáže, ktoré mohli vyniknúť vďaka celkom dobre nastavenému zvuku.
Kratšie piesne so svižným tempom, ale aj balady, pri ktorých sme nepočuli len spevákov chraplák, ale aj rozprávanie, čo nie je práve môj obľúbený prvok.
Ale inak dojem z ich vystúpenia veľmi kladný. Určite si ich rád vypočujem aj niekedy nabudúce 🙂
S nástupom ďalšej kapelky sa publikum rozhodlo prísť bližšie k pódiu a tie dosky prelepené páskou veľmi rýchlo odstránili.
Tým sa však uvoľnil priestor pre ožratých dementov, ktorí si mysleli, že sú v cirkuse, pretože také šaškovanie čo stvárali na koncert nepatrí. A najväčšia drzosť bolo liezť na pódium a otravovať tým kapelu a aj samotných fanúšikov 🙁 Hold, ale metláci sú už na podobné veci zvyknutí, takže sme to nejako prežili 🙂
Ide do tuhého
Vráťme sa ale k samotnej skupine Jimmy and Band z Turne nad Bodvou, ktorá sa už na domácej pôde tešila väčšej podpore a keďže hrali dosť veľa coverov aj texty boli publiku známe. Medzi spomínané covery patrili piesne od známych maďarských skupín z ktorých sa mi najviac páčili tie od P. Mobilu – Menj Tovább alebo Kétforintos Dal.
Čo sa týka zvuku, na môj vkus to bolo až príliš výškovo naladené. Nevadilo mi to však nejak veľmi, pretože basa nehrala nič extra, zato gitarista predvádzal úžasné, rýchle sóla aj s technikou tapovania, čím ukázal, že je veľmi kvalitný a skúsený hudobník.
Čo sa týka ich vlastných piesní, štruktúrou mi prišli postavené na jednom tempe a vokalista ma vôbec nezaujal, aj keď jeho hlas nejaký ten potenciál mal. Ľudia si ich vystúpenie užili, no na mňa pravdupovediac zapôsobili skôr neutrálne.
Prišiel čas na poslednú predkapelu, skupinu ALLDEVILS zo Silickej Jablonice . Ako aj predchádzajúci vystupujúci, tak aj oni mali setlist zostavený z niekoľkých prebratých skladieb. Hneď prvou to bola legendárna Born to be wild od Steppenwolf. Zrazu bolo cítiť odlišnú atmosféru vo vzduchu, ktorá nás takpovediac oživila v pozitívnom slova zmysle.
Od začiatku z chlapcov sršala energia a sebavedomo si užívali každý tón. Gitarista a zároveň spevák pôsobil so svojim klobúkom dojmom amerického showmana, ktorý sa na pódiu dokáže predať a nie len postávať ako poniektorí. Či už hrali svoje veci alebo covery, človek sa ani na chvíľku nenudil.
Taktiež výborný zvuk, pri ktorom bolo dobré počuť nielen sóla, ale aj basgitarové vyhrávky, až som mal na chvíľku pocit, že je na pódiu samotný Steve Harris. Ten basový zvuk bol naozaj krásny a bol to zážitok nielen ho počuť, ale aj cítiť rezonanciu na vlastnom tele. Myslím, že svoju úlohu predskokanov zvládli na jednotku a pevne dúfam, že si ich ešte niekde niekedy vypočujem.
Zlatý klinec večera
Až sa ozvalo silné skandovanie nedočkavých fans, prišiel rad na hlavnú hviezdu večera, dovolím si tvrdiť najväčšiu metalovú legendu z Maďarska, power metalistov Pokolgép. Ja osobne som ich obrovským fanúšikom už od detstva a tak to bol pre mňa ďalší významný večer.
Problémy
Svoje vystúpenie odštartovali vypaľovačkou ešte z doby kamennej, ich prvého albumu, piesňou s rovnomenným názvom Pokolgép. Nanešťastie už pri druhom songu Győzd le a gonoszt sa začali prejavovať problémy so zvukom, ktoré vyvrcholili následne počas Pokoli Színjáték až do tej miery, že kapela v polovici prestala hrať a zvažovali aj odchod 🙁
Chvalabohu sa prejavil ich charakter a preniesli sa cez to, aj keď to bolo po zvukovej stránke otrasné. Talentovaný spevák Atilla sa síce snažil, ale bohužiaľ ho bolo slabo počuť a častokrát sa stalo, že vôbec. Rovnako to bolo aj so sólami. Ku koncu sa to tak trocha zlepšilo, ale nijak extra.
Setlist
S výberom songov som bol veľmi spokojný, zväčša bol tvorený starými dobrými klasikami ako : Háború Gyermeke, Adj Új Erőt, Éjféli Harang, Gépinduló alebo aj novšou Minden Nap. Celú dobu bolo publikum vo vytržení a divoký headbang nemohol chýbať ani pri jednej piesni.
Výbornú atmosféru dotvárali aj balady Ítélet Helyett, Itt és most alebo Hol Van a szó, vďaka ktorým sa nám tlačili slzy do očí. Na záver nemohlo padnúť nič iné ako stará dobrá Mindhalálig Rock N Roll, kde si každý mohol s chuťou zaspievať a vyznať svoju vieru: “Až do smrti Rock n roll”.
Som rád, že chlapcov neodradil zlý zvuk a že so cťou dohrali až dokonca, čím len preukázali svoju veľkosť a ponechali tak fanúšikom ďalší skvelý zážitok.
Po koncerte sa dalo s každým z nich odfotiť aj pokeckať, čo som aj využil a odchytil som každého až na gitaristu Gábora.
Záver
Na záver by som chcel poďakovať organizátorom zato, že pozvali super kapelky a do budúcna dúfam, že zvuk bude lepší 😉
Za foto ďakujem kamošovi Patrikovi Strukovi 🙂
Spoločné foto:
Galérie:
ZATMENIE MYSLE:
JIMMY & BAND:
ALLDEVILS:
POKOLGÉP: