11. októbra tohto roku mali v humenskom Live Clube sviatok milovníci heavy/power metalového štýlu. Na pódiu v spomínanom podniku sa predstavili slovenskí Anthology (tento rok nahrali debutový album v štúdiu Rolanda Grapowa), rakúski Diamond Falcon a holandskí Lord Volture. Napriek tomu, že na youtube ma tie kapely moc neoslovili, rozhodili sme sa s bratom prísť.
Krátko po zvítaní sa so známymi, odštartovali zmienení Anthology. Napriek počiatočným problémom so zvukom sa celkom rozbehli. Muzikanti ukázali svoje inštrumentálne nadanie a nechýbala ani aká – taká show (v rámci možností pódia 🙂 ). No ich speváčka na mňa pôsobila nie príliš presvedčivým dojmom. Vedel by som si tam predstaviť o niečo lepší hlas.
Ako končili svoj set, tak ma milo prekvapil kamoš z Prešova so svojou partiou, ktorí prišli podporiť podujatie svojou účasťou. Po menšom pokeci sme si všimli, že sa chystá niečo veľké. Rakúšania Diamond Falcon prišli s imidžom starých klasikov žánru a nechýbal aj špeciálne vyzdobený mikrofón.
Setlist tvoril skoro celý ich debutový album Heavy Metal Combat (Deus nonVult, Break Free), ale tesne pred koncom zaradili aj cover od klasikov žánru Iron Maiden – Aces High. To neviem či nebola trochu chyba. V ich skladbách nechýbali bezchybné výkony všetkých zúčastnených (a taktiež aj srandy speváka), no pri Aces High som mal pocit, že to bolo nad jeho hlasové možnosti. Po poslednej piesni s rovnomenným názvom ako ich kapela, nás v prednom rade obmenil za podporu nálepkami a CD.
Pred Lord Volture som mal obavy, keďže hlavne spev sa mi pri internetovom zoznamovaní s ich muzikou veľmi nepozdával. Ale hneď prvá vec, Wherethe Enemy Sleep z posledného CD Live to Power presvedčila o opaku. Tento pozitívny dojem vydržal viac menej do konca predstavenia. Páčilo sa mi aj to, že okrem hlavného vokalistu sa do spevu zapájali aj ostatní. Jediná výhrada by bola asi k songu The Puglist. Ten mi pripadal ako zbytočná kopiračka hitu Purplov Smoke on the Water. Ale, to je len drobnosť.
Podobne ako predchádzajúci vystupujúci aj títo sympatickí Holanďania si koncert nesmierne užívali a žiadosti o prídavok neostali nevypočuté. No po Hearts of Steel prišiel už naozajstný záver. Dôkazom toho, že sa vystúpenie páčilo bola pomerne hojná účasť a aj to, že viacerí si zakúpili predmety ako CD, tričká a podobne, ktoré si ,,Lordi“ priniesli zo sebou. Vyhovené bolo samozrejme aj prosbám o foto. My sme ešte prehodili niekoľko slov so známymi, majiteľom Marekom, kapelou a potom sme sa vybrali domov na zaslúžený odpočinok.
Na záver ako tradične poďakujem všetkým, vďaka ktorým daná akcia mohla prebehnúť a verím, že sa ešte niekedy pri tomto type muziky stretneme.
Za foto ďakujem Paľovi Slaninkovi a Martinovi Mariničovi 🙂
