Napriek tomu, že ich metal scéna dala svetu kapely ako napríklad Asphyx, Vengeance, Elegy, Hammerhead. Osobne sa priznávam, že moc zmapované to tam nemám (sypem si popol na hlavu 🙂 ). Vďaka nedávnemu koncertu v Humennom (v rámci turné, ktoré potom pokračovalo aj v Brezne, Hlohovci, Trnave a zavítalo aj do Blatnej v Čechách) som sa ale zoznámil s jednou z nich. Boli to Lord Volture a dnes sa pozrieme na ich album – Will to Power.
Na úvod musím povedať, ako som už uviedol v reporte, že zo začiatku sa mi moc nepozdávali (hlavne spev), no ale postupne som zmenil názor. Už prvá vec daného diela – Where the Enemy Sleep jasne dokazuje, že ,,Lordi“ vedia pracovať s gitarovými riffmi a melódiami. Aj spevák David Marcelis podáva slušný výkon (aj keď na plno sa predvedie v päťke My Sworn Enemy).
Druhá Taklamakan je na tom ešte lepšie. Tam sa pridajú aj epické prvky a zborový spev, čo LV nesmierne sluší. Výhrada by bola, ale k trojke – The Pugilist. Je síce celkom chytľavá, no ale, čo sa týka gitár, tak podľa mňa obsahuje zbytočne veľa motívov z legendárnej Smoke on the Watter. K nasledujúcej titulnej Will to Power, poviem, že je ako stvorená na koncerty, kde si budú môcť fans spoločne s ,,Lordmi“ do sýtosti zakričať ,,Will to Power“.
Z ďalších troch – My Sworn Enemy, The Great Bliding a Omertà zaujme hlavne tretia zmienená (ostatné podľa mňa o niečo zaostávajú – aj keď nedá sa povedať, že by boli zlé). Tá je dôkazom, že umenie hlavného vokalistu Dávida nespočíva len v klasickom heavy metalovom výškarení, ale aj schopnosti presvedčivo podať dej spomínaný v texte.
Potom príde na rad jednoznačný vrchol nahrávky – Badajoz (1812). Jej témou je bitka pri tomto španielskom meste, v čase napoleonských vojen (bola to jedna z najkrvavejších v tomto konflikte) a ak máte radi dobrý epický heavy metal, kde nechýba chytľavosť, zborové spevy a podobne, určite si ju obľúbite. Verím, že z ich koncertov sa tak skoro nevytratí.
CD ukončí Line ’em Up! – taký albumový štandard. Dobre spravená, ale chýba mi v nej nejaký výraznejší prvok, čím by vynikla oproti ostatným.
Možno trochu preženiem, ale recenziu uzavriem tak, že ak budú Lord Volture pokračovať v tomto smere, tak dokážu slušne namútiť vody súčasného heavy/power metalu a napríklad formácie ako Hammerfall, Gamma Ray sa môžu obávať silnej konkurencie 🙂
Lineup:
- David Marcelis – spev
- Paul Marcelis – gitary
- Leon Hermans – gitary
- Simon Geurts – basgitara
- Frank Wintermans – bicie
Tracklist:
- Where the Enemy Sleep
- Taklamakan
- The Pugilist
- Will to Power
- My Sworn Enemy
- The Great Blinding
- Omertà
- Badajoz (1812)
- Line ’em Up!
Rok vydania: 2014
Vydavateľstvo: Mausoleum Records
Youtube ukážka:
Linky:
http://www.lordvolture.com/
https://www.facebook.com/lordvolture
Hodnotenie: 5,5/6
Ten album je neskutočne namakaný. Originalitou síce neprekypuje, ale tá pocta velikánom 80-ych rokov to vyvažuje. Spevák je blázon, tie astrálne výšky si dáva s úplnou samozrejmosťou. Nemyslím, že Line ’em Up je typická albumovka, práve naopak, podľa mňa jedna z najsilnejších vecí.