Koncom tohto roka nás svojím debutom potešila aj formácia Poetry in Telegrams, tvorená Johnym Štefečkom a bubeníkom Thomasom Langom, ktorý spolupracoval s umelcami ako Paul Gilbert, Falco a podobne. Daný album bol nahratý v minimalistickom duchu a dostal názov Songs for Desperate Lovers. Prečítajte si, čo o danom projekte a aj o albume prezradil sám Johny.
Zdravím Johny, so svojím projektom – Poetry in Telegrams si nedávno vydal debut. Mohol by si na úvod trochu o vás prezradiť, čo ste zač?
Johny Štefeček: Je to môj vlastný projekt, povedzme akýsi metalový White Stripes, čo sa týka počtu nástrojov. 🙂 Ja hrám na gitare (zatiaľ je celý repertoár pre 7-strunovú gitaru), plus spievam a hosťuje mi bubeník. Väčšinu skladieb som nahral s Thomasom Langom (AUT/USA), čo je absolútny pojem vo svete hudby.
Ako sa ti vlastne podarilo nadviazať spoluprácu s niekým ako je Thomas Lang (Paul Gilbert, Falco….)?
Johny Štefeček: Kontakt na Thomasa som mal od S. Gibsona, ktorého všetci poznajú najmä ako koncertného gitaristu skupiny Korn a gitaristu v kapele Jonathana Davisa SFA. Málokto vie, že mal zároveň projekt STORK, v ktorom bubnoval práve Thomas Lang.
Žiaľ, Shane začiatkom roka zomrel a bola to pre nás veľká rana.
Vydania druhého albumu formácie STORK – Broken Pieces, sa už nedožil. Kto sa zapojí do súťaže na FB-stránke Poetry In Telegrams (hra trvá do 31. 12. 2014), môže toto jeho posledné CD vyhrať. Album je podpísaný zvyšnými členmi kapely.
Už spomínaný debutový album bol nahrávaný v dvoch štúdiách. Mohol by si k tomu povedať niečo viac?
Johny Štefeček: Bicie sú “made in the USA” a je to, myslím, počuť. Thomas ich nahrával priamo vo svojom štúdiu. Do hotových bubnov som potom v Grapow Studios dohral všetky gitary, spevy a v jednej piesni aj moje obľúbené ukulele. 🙂 Roland Grapow (ex-Helloween, Masterplan) potom všetko zvukovo stmelil a robil aj výsledný mastering.
Názov CD je Songs for Desperate Lovers. Čo ste ním chceli vyjadriť?
Johny Štefeček: Téma lásky sa tiahne všetkými textami na debutovom EP a láska ako najvyššia hodnota v živote je nevyčerpateľná problematika. 🙂 Samozrejme, ak sa uchopí nesprávnym spôsobom, vyjdú z toho banality, ale to dúfam, nie je náš prípad.
Hudba bez basovej gitary
Trochu som sa divil, že v skladbách nie je basgitara. Nebolo možné nahrať nejaké tie basgitarové party?
Johny Štefeček: Poznám veľa basgitaristov a dokonca ja sám by som vedel nahrať basové party, mám doma aj 5-strunovú basgitaru.
Poetry In Telegrams, však nie je klasická kapela. Ten minimalistický formát má zakódovaný v DNA. Nechcel som ďalšiu normálnu skupinu, chcel som alternatívny projekt, ktorý vyťaží, čo sa dá z najmenšej možnej rockovej zostavy – gitara, bubny. Existujú úspešné rockové kapely, ktoré to ťahajú v dvojke (napr. Royal Blood, Blood Red Shoes, donedávna White Stripes či Black Keys), ale v metale ich akosi nenájdeme.
Chcel som ísť touto nevyšliapanou cestou. Hrať v dvojici a znieť ako celá kapela. Je to inšpiratívne aj pri skladaní. Všetky naše songy sú naozaj hrateľné v tejto základnej dvojke, bez druhej gitary či basgitary. Všetko je jedna gitarová linka. Minimalizmus je bazálnou črtou Poetry In Telegrams – čo sa týka zostavy a komponovania, dĺžky piesní, ale aj celkového vizuálu.
Stačí si všimnúť obal Songs For Desperate Lovers, ktorý je z dielne dot2dot. Minimalizmus a absencia sól je zároveň akousi revoltou voči metalovému mainstreamu, ktorý je často “preprodukovaný”, prehustený, klišéovitý, textovo lacný.
Veľký album?
Môžeme v dohľadnej dobe očakávať aj veľký album?
Johny Štefeček: V tomto ťa asi sklamem. Cestou pre menšie kapely je v súčasnosti nerobiť veľký album raz za 2-3 roky, ale robiť frekventovanejšie menšie diela. Pre projekt akým je Poetry In Telegrams, je ideálnejšie vypúšťať von single a raz za čas vydať EP.
Môj koncept na začiatku bol ísť vyslovene cestou singlov. Projekt som odštartoval v apríli 2014 (uvedením webovej stránky) a postupne približne každé 2 mesiace som na stránke zverejnil nový singel. Až neskôr som si povedal, že skúsim vydať aj EP. Trochu sa vo mne bije prístup starej generácie s novou. 🙂
Mám rád, keď môžem držať v rukách reálny nosič, ale na druhej strane chápem, že väčšina ľudí funguje na mp3-kách. Dnešný svet hudby je skôr o jednotlivých songoch, než o plnokrvných albumoch.
Koncerty?
V osobnom rozhovore si mi prezradil, že koncertovať budete jedine v prípade, že sa nájde bubeník kvalít Thomasa Langa. Skúšal si už niekoho hľadať?
Johny Štefeček: Nejako som to zatiaľ nesilil. Mal som naozaj plné ruky práce so skladaním, nahrávaním a propagovaním. Môj problém je, že nepotrebujem tradičného metalového bubeníka, ale skôr niekoho multižánrového.
Asi si si všimol, že Poetry In Telegrams, nie je klasický metal je to niekde na pomedzí alternatívneho metalu a alternatívneho rocku, s presahmi do rôznych žánrov. V našich končinách sa dosť ťažko hľadá bubeník, ktorý má groove a zároveň zahrá aj razantnejšie veci. Je to zatiaľ otvorené. Samozrejme, ideálne by bolo hrať s Thomasom, ale z USA to sem nie je práve na skok. 🙂
Čomu sa ešte v živote venuješ, okrem hudby?
Johny Štefeček: Baví ma teológia, filozofia, jazyky, umenie všeobecne. Pred časom mi vyšla cez University of Toronto v češtine kniha Etické mosty. Sme tam traja autori, ja som písal o svojom obľúbencovi, Sørenovi Kierkegaardovi.
História
Ty si v minulosti pôsobil vo viacerých kapelách, mohol by si povedať o tom niečo viac? (Odkedy si sa začal aktívne venovať muzike a čo to vlastne boli za kapely).
Johny Štefeček: Hudba ma začala lákať od nejakej šiestej či siedmej triedy, ak si dobre pamätám. Na ĽŠU ani nikam súkromne som však nechodil.
Všetko som si vydrel sám. V tých časoch sme o internete ani nechyrovali. Pri učení sa na gitare človek musel všetko zachytiť z nahrávok na kazetách. 🙂 Na strednej škole sme potom s kamošom sformovali kapelu Diadem. Táto éra trvala celých 15 rokov a trochu ma mrzí, že sa na nás v histórii slovenského metalu zabúda, pretože z nuly sme sa prakticky dostali na top slovenského undergroundu.
Nemali sme žiadne známosti, začínali sme na lacných nástrojoch… Po rozchode som sa pustil do projektu Introvarts, čo bol vlastne akýsi predvoj môjho súčasného projektu a 4 roky som následne koncertoval s Feelme a to sme hrali hocikde a s kadekým, napr. aj so slávnymi Skindred (UK).
Od r. 2013 som začal intenzívne pripravovať Poetry In Telegrams a rok 2014, sa myslím vydaril – spolupracoval som s veľkými menami svetového metalu (Lang, Grapow, Ortiz), mám na konte niekoľko singlov, videoklip (pozrite si YouTube kanál Poetry In Telegrams) a prvé samostatné EP, ktoré môžete získať na www.poetryintelegrams.com. 🙂
Slovenská scéna
V čom sú najväčšie problémy našej slovenskej scény z tvojho pohľadu? Myslíš, že je šanca na zmenu?
Johny Štefeček: V poslednej dobe sa zdá, že sa prebrala z určitej letargie a máme tu aj niekoľko originálnych kapiel, ktoré si idú svojou cestou. Mňa však predovšetkým zaujíma, aby môj projekt Poetry In Telegrams fungoval tak, ako má a aby som sa nemusel hanbiť za svoju tvorbu. Pracujem na tom každý deň.
No tak to už bola záverečná otázka, veľmi pekne ďakujem za rozhovor, prajem všetko dobré (hlavne do nového roku) a poprosím o nejaký ten odkaz pre čitateľov Metalmania-Magazínu.
Johny Štefeček: Namiesto odkazu skôr prosba – ak máte obľúbené kapely, dajte im to najavo. Napíšte im, navštevujte ich webové stránky a koncerty, lajkujte FB, šírte ich dobré meno a podporujte ich. Každý skutočný umelec robí to, čo robí predovšetkým zo svojho presvedčenia a pre svoju vnútornú spokojnosť, ale potrebuje aj feedback od svojich fanúšikov.
Prezrite si aj stránky Poetry In Telegrams a budem rád, keď sa ozvete. 🙂 Aj v roku 2015 máme pre vás pripravené rôzne prekvapenia! A vôbec. Nech je rok 2015 plný samých pozitívnych správ a prekvapení! 🙂
Youtube ukážka:
Linky:
Web: http://www.poetryintelegrams.com/
Facebook: https://www.facebook.com/poetryintelegrams
Bandzone: http://bandzone.cz/poetryintelegrams