Pred časom bolo oznámené, že predskokanmi na spoločnom koncerte Nightwishu a Sabatonu, ktorý sa uskutoční 14. júna v Banskej Bystrici sa stane kapela Symfobia z Nitry. Prečítajte si rozhovor s gitaristom Milanom Sitarom a dozviete sa viac či už o histórii alebo o ich debutovom albume Way of the Queen, ktorý bude čoskoro pokrstený.
Zdravím Milan. S kapelou už čoskoro vystúpite ako predskokani na koncerte Nightwish a Sabatonu v Banskej Bystrici. Čo máte prichystané pre divákov?
Milan Sitar: Máme vydané nové a zároveň prvé CD a prekvapenie je to hlavne pre nás, keďže sme nepočítali s takou odozvou 🙂
Osobne sa priznám, že aj keď našu scénu sledujem dosť intenzívne, pre mňa ste boli akýmsi novým zjavom. Maximálne meno bubeníka Pavla Vandyho Prokopa, mi niečo hovorí. Mohol by si niečo povedať o Symfobii?
Milan Sitar: Tento projekt vznikal asi 7 rokov a vystriedalo sa v ňom kopec nitrianskych muzikantov, až sa dala dohromady táto partia. V auguste sme mali pripravené veci na nahrávanie. Ostatní členovia sú určite v okolí NR dosť známi, keďže všetci tu hrávame skoro 30 rokov.
Kto prišiel s myšlienkou tohto projektu? Alebo čo bolo impulzom na jeho založenie?
Milan Sitar: Kapelu založil klávesák Fero Molnar, ktorý aj skladá všetky piesne. Samozrejme aranže sa robia spoločne a je vlastne jediným pôvodným členom.
Ako sa Vám podarilo vybaviť účasť na koncerte Nightwisu a Sabatonu?
Milan Sitar: Po vydaní CD sme posielali kontakty a CD na všetky možné aj nemožné adresy časopisov, hudobných serverov, vydavateľstiev… Malo to takú, pre nás dosť načakanú odozvu a keď sa ohlásili z agentúry EPG a pozvali nás na jednanie ohľadom spolupráce pri koncerte Nightwish, tak to bol pre nás trochu šok 😉
Poďme k spomínanému CD Way of the Queen, ktoré bude čoskoro pokrstené. Povedz o ňom niečo viac (textová náplň, nahrávací proces atď…)
Milan Sitar: Texty vznikali najskôr v slovenčine , ale nejak to nepasovalo do tejto muziky, tak sme oslovili kamoša nasej speváčky, ktorý píše texty aby skúsil niečo v angličtine. Vznikol z toho taký malý epicky príbeh o hľadaní cesty. Nahrávalo sa v HS štúdiu v Lehote pri Nitre u Mareka Viršíka (Horkýže Slíže).
Na CD spolupracovalo tuším 7 vokalistiek a mixovalo sa miestami až 30 stôp, takže to bola dosť zábava, ale keďže mix a master robil Sanchez (Bijouterier), tak to nakoniec po nejakých kompromisoch dostalo takúto podobu. A môžem už teraz povedať aj mená krstných otcov. Budú to známy slovenský gitarista – Henry Tóth a spevák kapely The Paranoid – Igor Belaj.
To je super, ako sa vám podarilo s nimi nadviazať spoluprácu?
Milan Sitar: Náš bubeník hral s Henrym v jednom projekte. A čo sa týka Igora, tak ten je môj kamoš, tak súhlasil. Mali prísť aj chlapci z Desmodu a Slížov, ale hrajú všetci v Čechách. To vieš, my sme tu v NR taká dobra partia všetci 🙂
Čo sa týka koncertného setu, zaznejú len veci zo spomínaného CD alebo bude aj niečo viac?
Milan Sitar: V BB to budú iba nové veci, keďže máme iba 60 minút aj so zvukovou. Na ostatné koncerty pripravujeme aj nejaké inštrumentálne veci, čiže koncertná verzia bude asi 80 minút.
Kde budete ďalej vystupovať okrem krstu a Nightwishu?
Milan Sitar: Povodne sme mali v pláne spojiť sa s nejakou známejšou kapelou a zahrať si raz za mesiac v nejakom klube, v okolí NR a neskôr možno ďalej. Vlastne to stále platí, ale bude ich určite viac, keďže sa nám ozvali nejaké české aj slovenské kapely kvôli spoločným koncertom. Termíny a miesta dávame dohromady. V máji budú ešte 2 koncerty v NR. Máme dohodnutý spoločný koncert so Slížmi, Paranoidom …
Sú plány aj ďalej do zahraničia?
Milan Sitar: To zatiaľ nie… Celý projekt Symfobia vznikol kvôli tomu, že sme chceli po tých rokoch hrania revivalov a komerčnej prebratej hudby spraviť niečo svoje vlastné a zahrať si to, čo nás baví, aj keď teraz počúvame, že sa podobáme na Nightwish… Nevzniklo to plánovane, aj keď klávesák má napočúvanú takúto muziku – Epica, Stratovarius… My gitaristi s basákom sme skôr „starí“ rockery. Vandyho ťahá skôr k progresu aj je tam počuť všetko, ale berieme to ako pochvalu keď to niekto prirovná k Nightwish – mohli sme dopadnúť horšie 😉
Ako vyzerá civilný život členov Symfobie (povolania, záľuby, záujmy)?
Milan Sitar: Ja s Ferom (klávesak) podnikáme, ostatní chalani sú normálne zamestnaní a Erika teraz končí VŠ v Nitre. Posledné roky máme iba jednu záľubu, ktorá nám zaberá dosť času, keďže teraz pripravujeme koncertné verzie nového CD.
Ďalej sa ťa spýtam – že aký je tvoj muzikantský príbeh. Odkedy sa aktívne tomu venuješ, čo ťa dostalo na tú dráhu a ako postupne si sa dopracoval až k Symfobii?
Milan Sitar: Keďže oslavujem o 2 týždne 50 a hrám od 17, tak by to bol dlhý príbeh, ale ten môj je vlastne rovnaký ako všetkých členov okrem Eriky a Vandyho. Hrávali sme za tie roky v rôznych „zábavových“ kapelách a naša muzika pozostávala z prevzatých vecí… Boli to skupiny z okolia NR – Tiene, JSB, ale najznámejšia asi IF, kde hral aj Oto Weiter, Ďuro Topor. Basák hrával s chlapcami z Citrónu, keď ešte neboli Citrón … 😉
Čo by si vedel povedať k súčasnej slovenskej scéne. Jej kvalita, úroveň, najväčšie problémy z tvojho pohľadu.
Milan Sitar: Slovenská scéna je taký čudný pojem. Hráva tu kopec vynikajúcich kapiel, o ktorých vie iba pár skalných fanúšikov, ale aj kopec podpriemerných kapiel, ktoré vďaka „komerčným“ médiam poznajú všetci a nepýtaj sa, ktoré to sú. Stačí si pustiť komerčné rádia a telku 😉
Pekne povedané. Nič, tak toto bola už posledná otázka. Tebe ďakujem za rozhovor a ako je u mňa zvykom, poprosím o nejaký ten záverečný odkaz pre čitateľov.
Milan Sitar: Želám všetkým, aby si našli cestu k dobrej hudbe. Máme jej na fakt Slovensku veľa 😉
Youtube ukážka:
Linky:
Web: http://www.symfobia.sk/
Facebook: https://www.facebook.com/pages/Symfobia/917048024996628
Bandzone: http://bandzone.cz/_84971
