V rovnaký deň ako v prípade Pagan Thoughts vol.2 od brnenských paganistov Dark Seal (9. októbra), vydali svoj album členovia symfonic/doom metalového projektu After Rain. Aj keď sa jedná o mierne odlišné žánre, obe majú niečo spoločné – hodia sa do aktuálneho jesenného počasia (ako som už pri rozbore prvého zo spomínaných diel uviedol – mám veľmi rád jeseň a jej melancholickú atmosféru 🙂 ).
AR už majú za sebou tri albumy, musím sa však priznať, že The Funeral Marches je pre mňa ich prvotinou. Zvykne sa hovoriť, že na prvú lásku sa nezabúda a prvý dojem je veľmi dôležitý, takže aký bol môj prvý kontakt s týmto zoskupením?
Čaká nás presne 5 pohrebných pochodov a s vaším dovolením sa vyjadrím ku každej skladbe zvlášť.
Tajuplný úvod obohatený o kľudnú gitarovú pasáž je akousi predzvesťou, čo môžeme očakávať. Prvá pieseň je najmelodickejšia na celom CD, na čom majú svoj ,,podiel viny“ hlavne klávesy. Gitary sú dobre vyvážené – riffy sú doplňované melodickejšími vyhrávkami. Speváčka to ťahá svojím spevom vyššie, zatiaľ čo jej spevácky kolega využíva svoj hlboký hlas na vytvorenie kontrastu. Samozrejme v pozadí na doplnenie ,,démonský“ tretí hlas. Osobne by mi tu dosť sedelo označenie gothic.
Intro druhej skladby ma úplne dostalo. Nejedná sa pri tom o nič extra progresívne – klasická kombinácia bicie + basa, vám určite spôsobia zimomriavky (tie príjemné 🙂 ). A keď sa k tomu všetkému pridajú gitary, katarzia je na svete. Po vokálnej stránke je to opäť obdobné, v tomto prípade je však kontrast ešte výraznejší, hlavne vďaka skvelému refrénu, ktorý….. Jednoducho treba počuť. Po tom prvom nasleduje krátke gitarové sólo, po ktorom máme opäť možnosť počuť trošku screamingu.
Ďalšia záležitosť, v poradí už tretia má v sebe okrem screamu aj growling a opäť sa využíva kontrast s vokalistkou. Kto má rád pekelne rýchlu hru na bubny, tak ten si príde na svoje. Príjemne ma prekvapili melodickejšie gitary, skôr by som očakával nejaké ,,zadrhnuté“ riffy.
Štvorka. Začiatok je poriadne rýchly, až pripomína nejaký klasický heavik. Po chvíli však spomalíme a určite nie naposledy. Celkovo sa nesie v striedaní pomalých a rýchlych pasáží.
Osobne však za úplný vrchol celej nahrávky považujem song s číslom päť. Dramatický úvod, pôsobiaci dojmom filmovej hudby nabitý silnými emóciami. K speváčke Veronike nemôžem napísať nič negatívne, avšak to čo predviedla v tejto skladbe mi vyrazilo dych. Klávesy a vážna hudba v pozadí. Zimomriavky, husia koža 😉
A teraz k celku. Projekt After Rain má vo svojom profile označenie doom – black. S tým treba v podstate súhlasiť, black je zastúpený prevažne svojím typickým spevom. Fanúšikovia doomu určite ocenia atmosféru skladieb, tú optimistickú…. teda pardon, pekne pochmúrnu 🙂 Okrem toho v celej nahrávke je cítiť záchvev gothicu.
Kompozícia piesní. Ako som písal vyššie, nejedná sa o žiadne jednotvárne ,,rýchlokvašky“, rotujúce kolo pár akordov a jednej melódie. Striedanie temp, vytváranie rôznych kontrastov, až po úplnú zmenu charakteru piesne, v našom prípade úplne bežná prax. Všetko pôsobí premyslene a plní svoj účel. A navyše tu máme silný kompaktný dojem. Inštrumentálna stránka sa nesnaží tváriť ako najväčší progresívny počin milénia, čo je vo veľa prípadoch akurát tak na škodu. Autori hudby umelo netlačili na pílu, ale pekne zakomponovali do pesničiek tu a tam svoje ,,sóla“, čím opäť len dotvorili skvelú atmosféru celej nahrávky. Práve tá je druhou najväčšou devízou. Za úplný top považujem už toľko krát mnou spomínaný kontrast spevu. Ten sa jednoducho podaril na jednotku.
Takže dnes pre tento ucelený a atmosférický album 5.5/6.
Lineup:
- Veronika „Véra“ Seidlová – spev
- Radek Popel – spev
- Václav Votruba – gitary, basa, klávesy
- Jakub Vondrka – gitary
- Petra Došková – klávesy
- Honza Kapák – bicie
Hostia:
- Necrocock (1)
- Petr Votruba (3)
Tracklist:
- February 24, 1989
- June 7, 2004
- October 7, 1849
- March 26, 1827
- October 25, 1993
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Metal Age Productions
Youtube ukážka:
Linky:
http://bandzone.cz/afterrain
Hodnotenie: 5,5
