Priamo z krásneho slovenského kraja – Liptova som dostal za úlohu napísať recenziu na debutové ,,plnohodnotné“ CD (predchádzalo mu DIY demo) mladej skupiny s menom Ataraxia, ktorej názov mi evokoval istý liek a nespavosť. V duchu som sa pousmial nad touto myšlienku a stlačil play na mojom prehrávači hudby.
Všetko začne trochu prekvapivo kapitán (nie ten novozvolený v parlamente 🙂 ), ale kapitán Dabač – odštartuje prvú skladbu Parazit. A vtedy mi došlo, že táto nahrávka práve ako liek na nespavosť pôsobiť zrejme na väčšinu ľudí nebude. Energická, rýchla, agresívna hudba, ktorá sa na nás valí z každej strany.
A z každej piesne, pričom jedinou miernou výnimkou je záverečná Realita, minimálne, čo sa tempa týka – mierne spomalenie alebo niečo na vydýchanie na záver. Na druhej strane, čo by sa dalo očakávať od prepojenia žánrov crust-grindcore-metal-death. A je nutné dodať, že tento cross-over je celkom dobre badateľný alebo ak chcete počuteľný.
Prvé, čo zaujme je krátky čas každého songu (s výnimkou už spomenutej Reality), niečo okolo 2 minút. Žeby niečo z punku? Na druhej strane, skladby sú dosť tvrdé, dokonca až tak, aby potešili fanúšikov tvrdších žánrov. Žeby niečo z metalu?
Plus, ak sa k tomu pridajú tie správne psycho vokály (myslené v tom najlepšom možnom slova zmysle), dostaneme vyššie spomínaný cross-over. A práve ten, by som považoval za jeden z hlavných dôvodov, prečo možno považovať tento album za kvalitný.
Jednoducho, ak z každého zoberiete to dobré a spojíte to v správnej miere, výsledok by nemal sklamať. V tomto prípade sa to určite nestalo. Ako som už vyššie napísal, skladby sú rýchle, tvrdé, úderné a so správnou mierou agresie. A hlavne priamočiare, takže ak očakávate niečo zložitejšie, budete sklamaní.
Rovnako, ak by ste očakávali niečo melodickejšie. S niečím takým tu taktiež nepochodíte. Všetko je postavené na riffoch. No, treba jedným dychom dodať, že mnohé z nich sú fakt skvelé a vryjú sa vám do mozgu, napr. mojím likvorom doteraz prúdi gitara z piesne Mamonári.
Osobne ma tiež potešilo ozvučenie bicích. Jediné, čo by som vytkol inštrumentálnej stránke tohto CD je to, že rozdiely medzi viacerými skladbami boli ťažšie badateľné alebo inými slovami, trochu sa mi zlievali dokopy. Ale, možno len otázka viacerých posluchov. Osobne by som vypichol za najlepšie skladby Mamonári a Vatry.
Texty. Hlavným pozitívom a čo hodnotím za 100 bodov je to, že sú komplet v našom rodnom jazyku. Ich témy sa dotýkajú taktiež nášho národa, respektíve celého ľudstva a jeho krásnych vlastností. Možné tu je zachytiť aj viacero vulgarizmov, ale v tomto prípade mi neprišli silené a vsunuté na efekt. Jednoducho tam sadli.
A aj keď sa nejedná o žiadne poetické výkvety plné metafor a nutného hľadania významu, myslím si, že majú svoju kvalitu. Aj keď občas vyhrá obsah nad formou (napr. Mamonári). Ale na druhej strane je to štýl kapely a robiť veci po svojom je v dnešnej dobe raritou. Takže, svojím spôsobom, tiež pochvala.
A ešte vokály. Tie som už tiež vyššie spomenul a nemám im, čo vytknúť.
Hoci sa v podstate jedná o debut Ataraxie, podaril sa im na výbornú. Album srší energiou a to som ho počúval len v teple domova. Na koncerte musí spôsobiť hotovú spúšť medzi fanúšikmi. Taktiež má predpoklady zaujať širšie spektrum fanúšikov tvrdšej hudby pre svoju povedzme ,,nadžánrovosť”. Ataraxia tak nielenže nahrala CD, ale zároveň vytvorila svoj vlastný a trúfam si povedať dosť silný podpis.
Lineup:
- Gabi – spev
- Kubez – gitara
- Stu – basa
- Marko – bicie
Tracklist:
- Parazit
- Cesta zatratenia
- Vztýčená päsť
- Mamonári
- Vývrat
- Atómové ticho
- Obžerstvo
- Bratstvo neohrozených
- Vatry
- Realita
Rok vydania: 2016
Vydavateľstvo: Slovak Metal Army
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/ataraxiark/?fref=ts
http://bandzone.cz/ataraxia
https://ataraxiark.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/slovakmetalarmy/
Hodnotenie: 5/6
