Hlavným bodom prvého oficiálneho (a samozrejme nesmierne horúceho) festivalového dňa bol návrat do osemdesiatych rokov s jednou najúspešnejších nemeckých interpretiek – Nenou. Okrem nej sme sa mohli vyblázniť aj na českých a slovenských kapelách.
Na úvod sme tu mali bandu Iconito (jej členovia pochádzajú z Michaloviec a Bratislavy). Hrali taký celkom originálny pop rock (okrem basy, bicích a klávesov mali v zostave dve elektrické gitary + akustickú). Určite majú šancu si vybudovať slušnú fanúšikovskú základňu.
Ďalší v poradí boli alternatívni rockeri z Medzilaboriec – Roksound. Oproti minulému roku ma ich vystúpenie bavilo o čosi viac, no chcelo by to viac dynamiky do skladieb.
Po nich bola prichystaná menšia špecialita. Ňou bola jedna zo stálic tohto festivalu – Košičania Ravenclaw, ktorí dorazili spolu so vzácnym hosťom. Ním nebol nikto iný ako samotný Kai Hansen, zakladajúci člen Helloweenu a leader jednej z najúspešnejších nemeckých power metalových formácii Gamma Ray.
Predviedli celkom slušný koncert. Spevák Matt by však mohol zo svojho prejavu vynechať niektoré hlášky (prečo nie ste pri bazénoch, veď si nechajte energiu aj na iné kapely). V rámci duetu s Kaiom odzneli dve skladby Ravenclaw (Finders, Their Feelings) a dve od Gammy Ray (One With The World, The Silence).
Po dlhšej dobe a k nám vrátila aj česká festivalová stálica Doga. Zaujali špeciálnymi kulisami a svoju hru obohatili aj o dymové a pyrotechnické efekty. Okrem toho nechýbalo tradičné hádzanie toaleťákov do davu (frontan Izzi pri tom došiel k záveru, že Sniny sa ekonomická kríza nedotkla 🙂 ) plus drsné rockerské gesto na záver. 😉 Plné hľadisko svedčalo o tom, že sa im podarilo publikum strnúť na svoju stranu.
Pred hlavným programom ešte zahrali recesisti BijouTerrier. Keďže ich návštevníci festivalu už dobré poznajú, o nedostatok diváckej priazne a o dobru zábavu nebola núdza. Ja osobne som v tom čase využil stravovacie služby festivalu. Po kvalitatívnej stránke bolo jedlo OK, sklamaním však bol jeho malý výber oproti minulým ročníkom.
Väčšina tvorby Neny bola pre mnohých veľkou neznámou. Po niekoľkých piesňach (ktoré v kombinácii so svetelnou show vytvorili peknú atmosféru) si však dokázala získať ľudí. Problémom bola jej komunikácia s obecenstvom (to na nemecký jazyk moc nereagovalo), no hlavne prehnaný zákaz akéhokoľvek fotenia (týkalo sa to aj akreditovaných fotografov, aj bežných ľudí s neprofesionálnymi foťákmi). Navyše na obrazovkách chýbal záznam z diania na pódiu.
Horkýže Slíže oproti roku 2015 (kedy boli naposledy v Snine) prekvapili s dvoma vecami. Tou prvou bola oveľa väčšia účasť, druhou zapojenie pyrotechnických efektov do svojej produkcie. Ich set odštartovalo intro o Karlovi, ktorí si stále myslí že je Adam Šangala.
Samozrejmosťou boli hity Emanuel Bacigala (ktorý si s nimi zaspieval aj Sanchez), Mám v p**ci na lehátku, Horí ti maštaľ a podobne. O skvelej atmosfére pod pódiom je snáď zbytočné písať.
Tí najvytrvalejší si mohli ešte užiť Metropolis. Na pomerne neskorú hodinu hrania (0:00-1:00) mali pod pódium slušný počet baviacich sa ľudí. Na kapele nebolo badať žiadnu únavu, hranie v Snine si užívali. Možno len ten zvuk by mohol byť o niečo lepší.
Galérie: