Stred Slovenska je oblasťou, kde metalový žáner naozaj žije. Dôkazom bol aj koncert zoskupení Dogma Inc., Brute, Perversity, Seven Painful, konaný 7. októbra v ružomberskom klube Nové Korzo. Organizátorom bolo vydavateľstvo Slovak metal Army. Ich promo materiály ste mohli nájsť na stoloch. Osobne mám rad koncerty (a taktiež DVD a live albumy), pretože na nich sa ukáže, aká kapela v skutočnosti je. Malá zaujímavosť – pre účastníkov bol prichystaný aj malý bonus – jeden nápoj zdarma v cene vstupenky.
Seven Painful
Prvou formáciou boli banskobystrickí progresívni-death metalisti Seven Painful. (Namiesto 20.00, kapela odštartovala o 20.15). Zahrali omnoho viac, ako podľa plánovaného playlistu. (Prídavky The Maze, alebo cover Fear of the dark).
Osobne som mal veľmi dobré skúsenosti s ich debutovým albumom Entrophy of Soul a bol som zvedavý ako takúto náročnú hudbu prednesú naživo. Po inštrumentálnej a hráčskej stránke tu je debata zbytočná.
Oťap Kozzy a Mário Marko už majú čo to odohraté. Spevák Martin Rybár pred každou vysvetlil príbeh daného textu (jednak ich sám napísal). Trocha ma mrzí, že pred pódium sa ľudia postavili, až pri coveroch od Arch Enemy (War Eternal), od Iron Maiden (Fear Of The Dark).
Najväčší ohlas v publiku mali songy Devastation of Mind, Right Decision, Rise of the Daemon, Bloody Desire.
Zvuk: Každý nástroj bolo pekne počuť. Aj Martinov čistý spev, vynikol veľmi pekne, ale keď smeroval ku growlu, alebo škrekotom bolo potrebné dotiahnuť stredy pre jeho mikrofón.
Perversity
Prešovskí Perversity je ďalšiu obľúbenou lahôdkou na tuzemskej death metalovej scéne. Aj napriek absencii basáka odohrali veľmi podarený koncert. Moje prvotné obavy sa našťastie nenaplnili. Celkový dôraz kapely by bol o chlp brutálnejší, ak by hrali v celistvej zostave, no aj tak pekne rozpumpovali publikum. V speve sa striedali Jozef Kosc a Juraj Handzuš.
Spolupráca týchto východniarov s publikom dopadla na výbornú. To stálo nastúpene pod pódiom už od prvej piesne.
Z predchádzajúceho počinu Infamy Divine (Vermin, Goddess Of Maggots) Z najnovšej fošny IDOLATRY zahrali (Altar of the swine, Necrobeast, Bloodletting Covenance, Sadistic rites, Ibex cult orgy, Aphotic, Womb of Abhorrence).
Dogma Inc.
Šaľania Dogma Inc., mali vystúpiť ako poslední, nakoniec vystúpili v poradí ako tretí. Od začiatku boli vo veľmi dobrej nálade. Počas dlhšieho industriálneho intra divák mohol vidieť, aká chémia panuje medzi chalanmi. Popri hre KRIS aj WANZI na krátku chvíľu vybehli do publika.
KRIS okrem iného mal menší problém so stojanom od mikrofónu (viackrát mu padal), ale dokázal to uhrať na úrovni.. Pri tomto koncerte som pochopil, aký úderný bubeník je Erik Balogh, a ako so svojím bubeníckym prínosom dokázal posunúť skladby ďalej.
Energiu zo svojho CD „Blacksunflower“ sa im podarilo vo veľmi dobrej a vierohodnej úrovni predviesť naživo.
Zo spomínaného CD „Blacksun Flower“ prezentovali (Fake, Even God Denial, Oxidizer, Shock Till You Drop, Skinless Beast, Collapse, Absolution, No Progress) a Before and After 2009 (Our Chaos, My History). Ďakujem za poskytnutie playlistu. Po konci ich vystúpenia publikum pochvaľovalo technickú vyspelosť kapely a aj oboch gitaristov.
Spolu s Perversity mali veľmi dobre vyvážený zvuk (vyzdvihnem hlavne fantastický zvuk činelov)
Brute
Celý večer ukončila vranovská, veľmi obľúbená death metalová banda Brute. V Ružomberku sa predviedli premiérovo v päťčlennej zostave, čo vo vodách tejto kapely nie veľmi obvyklý jav.
Mal som možnosť ich vidieť v mnohých zostavách, dokonca si pamätám na časy, kedy Robo Demeter a. k. a. Hegird pôsobil ako doprovodný spevák a gitarista, neskôr ako hlavný spevák v kapele. Ťažko napísať ktorá zostava je najlepšia, pretože každá má niečo do seba.
Dovolím si však povedať, že momentálne majú najlepšieho fontmana za celú svoju históriu – Fetusa. Hlas Paľa Fila sa mi páčil omnoho viac, ale Martin Calko a.k. a. Fetus si zaslúži pochvalu.
Nemôžem porovnávať neporovnateľné, iný čas, iná zostava. Na pódiu z nich sršala radosť, užívali si prítomnosť jeden druhého. Najviac skladieb odohrali z tohtoročného CD Henchmen, nezabudli na Pillory a svoje klasiky od Sophisticated Atrocity. V poslednej skladbe praskla struna druhému gitaristovi Borisovi, napriek tomu sa mu podarilo odohrať posledné sólo.
Aj napriek výhradám voči celkovému zvuku Seven Painful, hodnotím celú akciu pozitívne, dobre zorganizovanú, s veľmi dobrou účasťou. A to je hlavné, technické nedostatky sú niekedy nepodstatné.
,
