Už som to niekoľkokrát v mojich recenziách napísal, že aj na našom malom krásnom Slovensku máme viacero kapiel hrajúcich metal na svetovej úrovni.
A jednou z nich je April Weeps. Na svoju vlastnú hanbu musím ale priznať, že predtým som ich poznal iba vďaka účasti na kompilácii skladajúcej hold legende Paradise Lost. Z nevedomosti ma však našťastie vyviedol ich druhý full album Comma, ktorý vyšiel v tomto roku.
Coma
Hneď prvé tóny úvodnej skladby Palingenesis sú jasným dôkazom, že April Weeps bol tou najsprávnejšou voľbou pre už spomínanú kompiláciu.
Priam famózny doom/gothic v každom jednom okamihu prešpikovaný do norku kosti zaliezajúcou pochmúrnou (ako inak v tomto žánre) atmosférou nesúci sa prevažne v strednom, občas trošku lenivejšom tempe, aby o chvíľku opäť trochu zošľapol pravý pedál.
Ďalej treba vypichnúť fantastické, až virtuózne gitary vypudzujúce množstvo melodických, ale aj tvrdších pasáží. Osobne ma veľmi potešili aj klávesy, väčšiu časť času držiace sa v úzadí s najviac značným vplyvom na celkovú atmosféru, avšak aj tie chvíle, keď sa dostanú do popredia stoja za to.
No a samostatnou kapitolou sú vokály. Výborný kontrast dvoch skvelých hlasov – výšky a čisté spevy v podaní Marty a z opačnej strany growly v réžii pána s tajomným menom N. Uznajte sami, že ak všetko vyššie napísané dáte dokopy, výsledok nemôže sklamať ani jedného fanúšika pochmúrnejších žánrov. Ani žiadneho fanúšika kvalitnej hudby. Obzvlášť, ak sa dané elementy nesú skrz – naskrz celou nahrávkou.
Sám za seba by som potom obzvlášť vypichol pieseň číslo dva nesúcu názov Unreachable Gratification. Paradise Lost sú moja srdcovka a sú to aj majstri atmosféry, avšak podľa tejto piesne by sa mohli s kľudným svedomím inšpirovať, aj takí velikáni ako sú oni.
Zrejme sa mi ešte dlho nepodarí nájsť rovnako dobrú skladbu, s tak geniálnou atmosférou, ako sa podarilo nahrať April Weeps. Obrovská poklona a všetky klobúky sveta dole.
Ale úprimne, ako som už spomínal, každý jeden song spĺňa aj tie najprísnejšie kritériá hodnotenia, a tak sa Comma stáva jedným z top albumov, s akým som sa kedy stretol.
Verdikt
Jednoducho máme dočinenia s tým typom albumu, ktorému nemám absolútne, čo vytknúť. A to aj po akomkoľvek odosobnení od môjho doom srdiečka.
Čistá fantázia + umelecká dokonalosť= genialita. Ako vravím, sme malý národ, ale máme byť na čo hrdí.
Lineup:
- N – growly
- MARTA – vokály
- DEX – gitary
- MARIO – gitary, vokály
- THOMAS – basa
- PITRS – bicie
- STRONGHOLD – klávesy
Tracklist:
- Palingenesis
- Unreachable Gratification
- Terminal Rumination of a Broken Soul
- A Way of Mind
- Rain
- Realisation Stage
- The Last Piece of Eden
- Extirpation
- In Aeternum
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: Samovydanie
Youtube ukážka:
Linky:
http://aprilweeps.com/
https://www.facebook.com/AprilWeeps/
https://www.youtube.com/channel/UCaCHLMrgCu7dQsT0C2i2NGw
https://aprilweeps.bandcamp.com/
Hodnotenie: 6/6
