Hrdlorez Boris (Catastrofy) – ,, Aj keď spravíme amatérske chyby na koncertoch, stále je to rokenrol”

Hádam najúspešnejšia slovenská thrash metalová formácia Catastrofy nás v júni potešila už druhým full albumom Besnota, ktorý opäť vydalo známe vydavateľstvo Support Underground. Aj na ňom nechýba poctivý „zbojnícky thrash metal“, no tentokrát obohatený aj o výrazné folkové prvky. Po jeho vydaní  vystúpili aj na známom festivale Pohoda a čoskoro ho podporia koncertmi s kapelou Čad. Viac už ale povie ten najpovolanejší, spevák ,,Hrdlorez Boris“.

Čauko Boris. Približne pred mesiacom vám vyšla novinka Besnota. Ako sa na ňu s odstupom času pozeraš?

Boris: Čaves. Vieš, čo? Ešte je to čerstvé, nemám taký odstup aký budem mať povedzme o rok, ale asi mesiac som album nepočul a minule som si ho pustil a nenašiel som nič, čo by ma sralo, alebo s čím by som bol nespokojný.

V podstate aj Zbojnícky tanec a Splitko si viem po tých pár rokoch vypočuť a nič ma tam neštve. Možno nejaké detaily v mixe by sme dnes urobili inak, ale žiadne texty ma neserú, žiadna skladba mi nepríde nedokončená. Za to všetky tieto chyby nachádzam na našich dvoch Epčkach, tak asi na tých sme sa vycibrili 🙂

O vzniku predchádzajúceho diela Zbojnícky tanec si mi povedal citujem ,,Celé je to Ľudová hudba. Ľudo je náš kamoš, ktorý síce nemá kapelu, ale hráva si po večeroch na gitarke…. Bohužiaľ je hanblivý, kapelu nechce“. Ako to bolo tentokrát?

Boris: Hehe, áno. Vtedy sme dostali naraz veľa rozhovorov, v ktorých sa vždy 90% otázok zhoduje, tak sme vymysleli fiktívnu postavu Ľuda a celý Zbojnícky tanec je vlastne Ľudová hudba (dvojzmysel).

Inak aj vtedy aj teraz vznikla muzika tak, že Jano doma nahráva demáče riffov, ja mu robím sito, aby mal odstup, načrtneme hrubú kostru songu a potom to spoločne s chalanmi doľaďujeme. Funguje to tak na 90% a zostávajúcich 10% tvoria nápady zo skúšobne, džemovačky, riffy ostatných členov atď.

Ak sa nemýlim Zbojnícky tanec bol vydaný aj na vinyle bude aj tento?

Boris: Jasné. Podľa najčerstvejších informácii bude v polke septembra.

Folkové prvky

Oproti predošlému dielu Zbojnícky tanec ste využili viac folkových a motívov. Bol to úmysel alebo to nejak prirodzene vyplynulo?

Boris: Pre zachovanie pestrosti 13-tich skladieb sme do viacerých použili jak folkové melódie, tak nástroje. Bol to úmysel, ktorý prirodzene vyplynul už po štvrtý krát.

Kto sa postaral o folkové nástroje (husle, flautu)?

Boris: Husle nahral Ivo Kov po zverejnení inzerátu, že hľadáme huslistu. Spolu s ním sa ozvali ďalší štyria ľudia, ale on komunikoval najrýchlejšie. Flauta tam nie je, je tam koncovka a fujara, na ktoré hrám ja.

Hurá vojna!

Väčšina textov je kritika stavu súčasnej spoločnosti a chcel by som sa spýtať na skladbu „Hurá, vojna!“. Je to akási narážka na Slovenských Brancov a roxorového revolucionára Vaského?

Boris: Je to narážka na všetkých, čo by radi vraždili iných ľudí. Takých je okolo nás veľa stále, to číslo sa nejak radikálne nemení, len tolerancia takých činov v spoločnosti. Keby odklepli zákon, že vraždite tých a tých, je to legálne, tak by si videl ten masaker.

Veď neraz sa to stalo a keď dnes sledujem vyjadrovanie politických lídrov vo svete aj u nás, alebo sfanatizovaných náckov v parlamente, tak vo mne umiera posledná nádej v ľudstvo. Toto ma straší asi najviac.

Chystané koncerty

K albumu sa chstná turné s Čadom. Povedz niečo o jeho vzniku (kto koho oslovil a podobne)?

Boris: Minulý rok prebehla víkendová šňúra s 13 zastávkami na jar 2017 a teraz na jeseň 2018 sa vracia s druhým pokračovaním a 11 zastávkami. Medzitým sme rok a pol hrali každý na vlastnú päsť. Vlani sme oslovili my ich.

Chceli sme vyskúšať podobný koncept, či sa to v Československu vôbec oplatí, ale zároveň sme nechceli ísť s hocikým, koho nepoznáme, lebo ak natrafíš na kokotov a máš potom s nimi tráviť víkendy, tak amen tma.

S Čadom sa poznáme zopár rokov, odohrali sme spolu niekoľko koncertov, takže sme radi, že s nami išli do toho. Ako vidíš, prvý krát to bolo na toľko úspešné a veselé, že sme sa rozhodli to zopakovať.

Festival Pohoda 2018

Ďalej by som sa spýtal na vystúpenie na Pohode, kde dlho žiadna metalová kapela nevystupovala. Ako ste to dohodli?

Boris: Niekedy v marci mi zavolal Mišo Kaščák, či by sme nechceli zahrať na Pohode a my sme súhlasili.

Publikum ako také vás prijalo v pohode? Vieme, že tam chodia prevažne milovníci iných žánrov.

Boris: Z tých 30 000 ľudí, ktorí tam každoročne pobehujú, je vždy asi tisícka takých, ktorí majú radi, alebo znesú aj tvrdú hudbu, ktorej je na Pohode málo a tak si odskočia na hodinu vyjašiť sa. Ďalších 500-1000 ľudí ide okolo a náhodou ich to osloví tak ostanú, hoci si to už v živote nepustia.

Alebo naopak, zaradia to medzi svoje indie-electro-popové kapely, pretože vo všeobecnosti tam stretneš veľa hudobne otvorených ľudí.

Nebývalé úspechy

O Catastrofy sa dá povedať, že v posledných rokoch zaznemanávate pomerne veľký úspech čo sa týka návštev koncertov a podobne. Čím to podľa teba je?

Boris: Človeče, toto sa ma pýta už pomerne dosť ľudí v poslednej dobe, asi majú pocit, že je to nejaký kalkul a chcú recept, haha. Ale sklamem ťa, lebo neviem na to presne odpovedať. Nikdy som sa nad touto otázkou širšie nezamýšľal.

Vždycky sme hrali muziku podľa seba, aj keď sme koncertovali pre 10 ľudí, aj keď thrash nebol v kurze, tak my sme ho hrali (aj keď chudácky) od našich počiatkov. Určite viem, že slovenčina pomohla, ale zbytok sa môžem len domnievať. Asi ľudí bavia energické koncerty, predsa len na túto muziku sa zabavíš najviac.

Pravdepodobne sme pre nich autentickí, lebo aj keď spravíme amatérske chyby na koncertoch, stále je to rokenrol. Asi kombinácia vtipných zbojníckych tém s vážnymi nezbojníckymi priťahuje širšie publikum.

Zrejme máme nejaký faktor X a štastie v jednom, ktoré zafungovali…. neviem, polemizovať by sa dalo dlho, ale najlepšie by bolo asi spraviť nejakú anketu. Len nie na ulici, tam by nás nikto nepoznal, hehe. Na koncerte, veď ľudia asi vedia najlepšie, prečo prišli. Vidíš, dobrý nápad. Na najbližšom koncerte sa budem ľudí pýtať pri vstupe, prečo chodia na naše koncerty!

Dobrá rada

Čo by mali robiť iné kapely, keď chcú mať aspoň taký úspech ako vy?

Boris: Najviac pomáha nehrotiť! Či už seba navzájom v kapele, alebo byť prehnane prísny na svoj výkon. Je to predsa koníček, na skúšku so spoluhráčmi sa máte tešiť, rovnako tak na koncert. Mne osobne ešte pomohlo nesnažiť sa doťahovať na svoje vzory. Srať na to, že henten spieva/hrá lepšie, proste urobiť to podľa seba v polohe, v ktorej sa cítim komfortne.

Tým nehrotením ale rozhodne nemyslím byť flákač, srať na nástroj a nenapredovať, pozor! Je to veľmi tenká hranica a ťažko sa na nej balansuje.

A to je aj dôvod, prečo mnoho flákačských kapiel nevyjde poriadne zo skúšobne a prečo ďalšie drezúrované vlastným kapelníkom zakapú po pár koncertoch, lebo sa proste netešia na šikanu. To je asi náš recept na „úspech“, keď sa oblúkom vrátim k predošlej otázke.

Neplánujete nejaké väčšie výjazdy do zahraničia (tým nemyslím Českú republiku).

Boris: Ani nie. Kam nás zavolajú, tam ideme.

Ok tak veľmi pekne ďakujem za rozhovor a ako je u nás zvykom, poprosím ťa o nejaký ten záverečný odkaz pre čitateľov.

Boris: Vďaka za priestor, nech sa všetkým darí tak, ako si zaslúžia! 🙂

 Youtube ukážka:

Linky:
https://www.facebook.com/catastrofy
http://bandzone.cz/catastrofy