Švédska metalová formácia In Flames je s nami už dve dekády a svojím pôsobením si získali celosvetovo množstvo verných fanúšikov.
Od ich prvého štúdiového albumu už pretieklo veľa vody a medzičasom nás obdarili už dvanástimi albumami, ktoré všetci poznáme a milujeme.
Viac alebo menej. Rok 2019 však privítali vo veľkom a vydali 13. album I, The Mask.
Po predchádzajúcich dvoch počinoch Sirens Charm a Battles boli fanúšikovia v miernych obavách, čo nová doska prinesie. Nedá sa poprieť, že predchádzajúce albumy boli dobré, ale už to neboli In Flames z obdobia Jesters Doors.
Obavy
Hudobne sa vyvinuli a skúsili niečo iné. S tým sa musíme zmieriť. Množstvo kapiel skúša iné variácie a experimentuje so zvukom. Preto bol aj pri I, The Mask na mieste mierny skepticizmus.
Musím však povedať, že sme sa obávali celkom zbytočne. I, The Mask, aspoň podľa mňa, predstavuje návrat k pôvodnému zneniu a zároveň ich spája s ich novšou, jemnejšou tvorbou.
Prvý singel, ktorý uzrel svetlo sveta s názvom I Am Above s minimalistickým klipom vo mne vyvolal nostalgiu.
Technicky skvelá skladba, ktorá nesie typické prvky tvorby In Flames. Spojenie drsných rifov, Fridénovho screamu s melodickými prvkami sa skvelo dopĺňajú a pri počúvaní tejto skladby máte pocit, že ste sa preniesli o niekoľko rokov do minulosti, kedy In Flames boli v najlepšej epizóde svojej tvorby.
Typický sound
Okrem vyššie zmieneného singlu obsahuje album ďalších 11 piesní. Niektoré sú vydarenejšie, niektoré menej. Za mňa je to však posun vpred, kedy dokázali skĺbiť chuť po niečom novom a zároveň si zachovali svoj typický zvuk, ktorý spoznáte kdekoľvek a kedykoľvek.
Pripomienkou, že chalani už nie sú tí istí nespútanci ako kedysi je napríklad song In This Life, ktorý patrí k tým „menej agresívnym“. Ak vám však nevadí vypočuť si aj niečo trošku iné než Only For The Weak, nemali by ste mať problém.
Ešte spomeniem rovnomennú pieseň s albumom I, The Mask, Voices, Call My Name alebo Burn, na ktorých je cítiť starý rukopis omnoho zreteľnejšie.
Celý album je opäť pretkaný charakteristickým melancholickým rukopisom. Texty vás donútia zamyslieť sa, čo je vlastne jeho podstatou. Pre anglicky nehovoriacich len vyzdvihnem, že I, The Mask znamená „Ja, maska“.
Zhrnuté a podčiarknuté
Určite vám netreba vysvetľovať metaforu s nosením masky a pretvárkou, ktorá s ňou spája. Súčasťou sú aj obavy z nešťastného smerovania našej planéty vyjadrené skladbou (This) Is Our House a už spomínaná skladba Voices.
Okrem toho cítiť aj prvky nádeje, najmä v skladbe Follow Me, ktorá uzatvára vyše 50 minút kvalitnej hudby, z ktorej ani jedna minúta neomrzela. Ani slabšie pesničky sa nedajú totižto považovať za sklamanie, najmä, ak sa celý život meníme a nechceme stáť na jednom mieste. Tak ako chalani z In Flames.
Krátku recenziu dokončím už len prianím príjemného počúvania s vierou, že aj vám I, The Mask vyčarí krajší deň.
Lineup:
- Anders Fridén – spev
- Niclas Engelin – gitary
- Björn Gelotte – gitary
- Bryce Paul Newman – basa
- Tanner Wayne – bicie
Hostia:
- Howard Benson – klávesy
- Joe Rickard – bicie
Tracklist:
- Voices
- I, the Mask
- Call My Name
- I Am Above
- Follow Me
- (This Is Our) House
- We Will Remember
- In This Life
- Burn
- Deep Inside
- All the Pain
- Stay with Me
Rok vydania: 2019
Vydavateľstvo: Nuclear Blast
Youtube ukážka:
Linky:
http://www.inflames.com/
https://www.facebook.com/inflames/
https://www.instagram.com/inflames/
Hodnotenie: 4,5/6
