Marta, N (April Weeps) - ... | Metalmania-Magazín

Dunajskostredským atmosferic metalistom April Weeps sa tento rok nesmierne darí. Zahrali na chorvátskom festivale GoatHell Metal Fest a hlavne ako šiesta slovenská formácia vystúpili na hádam najprestížnejšom metalovom festivale – nemeckom Wacken Open Air. Napriek tomu, že všetci členovia kapely momentálne dovolenkujú speváci Marta a N porozprávali o tom, ako to cele prebiehalo Marta a N:

Zdravím APRIL WEEPS ako sa momentálne máte?

N: Nazdar, nazdar! Ja osobne som ešte trochu unavený, keďže som sa začiatkom týždňa vrátil z Brutal Assault-u, no je to ten dobrý druh únavy. 🙂

Marta: Zdravím! 🙂

APRIL WEEPS sa tento rok vďaka súťaži Wacken Metal Battle Slovakia stala už 6-tou kapelou, ktorá vystúpila na legendárnom nemeckom festivale Wacken Open Air. Najskôr si trochu zaspomínajme na finálový večer.

N: Bolo to síce pár mesiacov dozadu, no pamätám si to celkom presne. Trochu stresu, trochu trémy, tak ako pred každým koncertom. Veľmi sme chceli vyhrať, no vedeli sme, že to nie je úplne v našich rukách. Snažili sme sa koncentrovať na to, aby sme podali čo najlepší výkon. Mám však pocit, že som bol kľudnejší ako na semifinále.

Predsa len sme dorazili do Banskej Bystrice o čosi skôr a mali sme možnosť sa trochu uvoľniť pred koncertom. Bratislava bola v tomto celkom hektická.

Marta: Súhlas. Z Bratislavy sme si totiž odniesli poučenie, že si máme pred finálovým koncertom vytvoriť priestor pre hladkú a pohodlnú prípravu, zároveň sa zariadiť tak, aby sme dali bokom ďalšie povinnosti. Všetka naša pozornosť a energia sa mohla plne sústrediť na vystúpenie.

Zo samotného koncertu, popri tom že sa mi dobre hralo, ostáva vo mne tragikomická spomienka o vypadávajúcom mikrofóne, iniciatívnom avšak zavadzajúcom zvukárovi a mojich tančekoch s padajúcim stojanom a úpornej snahe zbaviť sa zbytočného mikrofónu v ruke (jeho krátky kábel ma totiž riadne obmedzoval v pohybe).

Niekedy sa aj takéto nečakané situácie udejú na stagi a zákonom schválnosti to bolo práve na finálny večer. 🙂 Takýchto nami neovplyvniteľných momentov bolo zopár, tak sme v napätí čakali na výsledok.

Aké boli vaše prvé dojmy, keď ste sa dozvedeli, že ste víťazmi?

Marta: Výsledok nás riadne prekvapil. Nepopierame, že sme si veľmi priali vyhrať, avšak držali sme sa pri zemi a so zdravou skepsou a pokorou čakali hádam všeličo. Myslím, že náš výskot hovoril sám za seba. Spomínam si, ako ma zaliala vlna eufórie, intenzívneho nabudenia zmiešaná s miernym šokom. Obrovská radosť sa pýtala von a my sme jasali ako deti.

N: Prvé momenty som vôbec nevedel zareagovať. Až keď som začal vnímať reakcie ostatných členov kapely, tak som si uvedomil, že sa to naozaj stalo. Samozrejme nasledovala veľká radosť a vďačnosť. Celé som to spracovával ešte niekoľko dní, kým som si uvedomil, že je to realita. „Ideme na Wacken“, opakoval som si neustále. 🙂

Prejdime k samotnému festivalu. Pripravovali ste sa nejak špeciálne na vaše vystúpenie? A zmenil niečo status prvej kapely?

N: Povedali sme si, že keď už sa nám dostalo tejto veľkej pocty, nemôžeme nechať nič na náhodu. Zozbierali sme feedback od porotcov, ale aj od známych, ktorí poznajú naše vystúpenia a začali sme pracovať na vylepšovaní. Skladby, ktoré zazneli v setliste aj na finále a následne na Wackene, hráme už nejakú dobu a máme v nich istotu.

Bolo na čase zapracovať na pódiovom prejave. Rozobrali sme si každú skladbu a spravili sme si k nim „choreografie“. Nebol to jednoduchý proces a vyžadovalo si to dosť práce a úsilia. Mali sme to šťastie, že pred Wackenom sme hrali ešte na GoatHell Metal Feste v Chorvátsku, kde sme si ich aj prvýkrát vyskúšali naživo a podľa feedbacku sme robili ešte týždne pred Wackenom zmeny.

Marta: Uvažujem nad tou druhou otázkou… So statusom prvej kapely prišiel silný pocit zodpovednosti a väčší tlak na efektivitu skúšok, prepracovanosť detailov. Myslím, že nás to obohatilo práve o ten rozmer vedomej prípravy pódiového prejavu, ktorý opisuje Noro.

Čo ste cítili keď ste prišli na pódium (ako hudobníci a zároveň ako ľudia)?

Marta: Prvý dojem bol podobný kultúrnemu šoku, ktorý mal až charakter derealizácie. Dorazili sme do nejakej alternatívnej dimenzie, na gigantickú metalovú planétu!

N: Dorazili sme už v utorok po veľmi dlhej ceste do bočného campu, kde sme si prevzali naše akreditácie a dostali sme pokyny. Potom sme šli rozložiť stany a udomácniť sa. Toto v mojich očiach prebehlo veľmi rýchlo. Až niekoľko hodín neskôr po vzhliadnutí vchodu do areálu a malého mestečka pred ním som začal chápať, aký je Wacken veľký! Ďalšie dni sa mi to len potvrdilo.

Videli sme čoraz viac z toho veľkého kolosu a čoraz viac na mňa robil dojem. Z tej hudobníckej stránky sme mali možnosť vidieť veľa miest, kde bežní smrteľníci nemali prístup. Samotný backstage pre kapely bol veľmi príjemný. Taká chill out zóna s jedlom, pitím, rôznymi ľuďmi z brandže a zamestnancami Wackenu, ktorí boli za každých okolností veľmi priateľskí a snažili sa pomôcť ako sa dalo.

Skvelým príkladom bola naša band manažérka (to nebol jej presný titul) Sonja, ktorá v deň vystúpenia okolo nás „behala“ a ukázala/zariadila všetko potrebné, aby sme sa dostali na stage a všetko prebehlo hladko. Celú dobu bola neskutočne milá a ochotná.

Ako prebehlo samotné vystúpenie?

Marta: Prípravy na koncert prebehli veľmi rýchlo, ani som sa nenazdala a už sme stáli za oponou pripravení nastúpiť na stage. Spomínam si, ako sme s Milošom a Majom stáli na jednej kôpke, hľadeli na seba veľavravnými pohľadmi „tak tuto to je, ideme na to“.

Uviedli APRIL WEEPS, jasne sa ozvala svalová úzkosť, mierna triaška sprevádzaná pocitom nabudenia. Spustilo sa intro, nastupujeme na stage a zaznejú prvé tóny. Naša hudba napĺňa priestor, prechádza telom… Celá situácia sa zrazu javí veľmi prirodzená… Byť vtedy a tam znamenalo hádam všetko.

Diváci reagovali nadšením a divokým potleskom. Bol to pre mňa emočne intenzívny, nezabudnuteľný zážitok!

N: Za seba musím povedať, že celkom hladko. Mali sme pár menších technických problémov pri sound checku, no všetky sa vyriešili. Na stagi samotnom už prevzali kontrolu naučené choreografie a taká tá pódiová automatika. Mali sme veľké šťastie, že sme hrali prví. History Stage stan bol na nás naplnený až po okraj.

Keď som sa pýtal technikov, akú to má kapacitu, dostal som odpoveď, že približne 1500 – 2000 ľudí. Môžem s kľudom povedať, že to bol môj najväčší odohratý koncert.

Mali ste nachystaný špeciálny setlist?

Marta: Ponúknutý hrací čas 30 minút sme chceli využiť naplno, čo pri dĺžke našich skladieb znamenalo vybrať 4 také, ktoré vedia naživo zaujať a reprezentatívne našu tvorbu predstaviť. Samotný proces výberu bol viackrokový.

V niektorých skladbách sme si boli istí ohľadom ich použitia, iné sme si museli demokraticky odhlasovať, pričom sme zvažovali nadväznosť skladieb a celkovú kombináciu. Dokonca sme do tohto procesu zahrnuli aj fanúšikov, od ktorých sme na sociálnych sieťach žiadali uviesť svojich obľúbencov. Možno ani nevedia ako nám pomohli k tej záverečnej voľbe.

Dovolím si využiť priestor na poďakovanie – Ďakujeme!

Stihli ste pokecať počas festivalu aj s inými kapelami?

N: Náš čas v backstage priestoroch bol obmedzený na ten jeden deň, kedy sme hrali, takže okrem WMB kapiel tam veľa iných interpretov nebolo. Mal som možnosť prehodiť pár slov s trumpetistom z ruskej WMB kapely, no to je približne všetko.

Pozreli ste si aj ďalšie vystúpenia?

N: Pre mňa Wacken nebol až tak zaujímavý line-upom, no samozrejme som si pozrel niekoľko kapiel. Spomeniem HAMFERD, DOWNFALL OF GAIA, WIEGEDOOD, CRADLE OF FILTH a v neposlednej rade SLAYER.

Marta: Ja som si na Wackene práve zamilovala HAMFERD. Okrem toho som bola veľmi zvedavá na SKYND, z ktorých vystúpenia som bola nútená kvôli prebasovanému zvuku odísť. Klasiky na hlavnom stagi, ktoré boli spomenuté, pravdaže nemohli uniknúť.

Ešte sa podelím o celkom bizarný zážitok, na ktorý som sa veľmi tešila, a síce absolvovanie metalovej jogy, pod čím si predstav základné jogové cvičenia v prachu a tlačenici, ponorené v atmosfére paroháčov, škrekotu a festivalového ducha.

Po Vašej skúsenosti by ste odporučili všetkým skupinám prihlásiť sa do tejto súťaže?

Marta: Zážitok zo samotného festivalu je naozaj výnimočný. Mne sa takto s odstupom času zdá až snový… Stojí za to raz v živote ho zažiť. Možno by som kapele odporučila nebyť tak sústredenou na samotnú súťaž a užívať si festival. Tá totiž pre mňa osobne znamenala sklamanie, čo sa týka vnímania umeleckej a filozofickej hodnoty.

V čom vidíte najväčšie rozdiely oproti našim festivalom a Wackenom, odhliadnuc od finančného zázemia?

N: Tuším to bol Rudi Rus, ktorý to pekne zosumarizoval po tom, čo sme prišli na to, že aj plastové „miešatká“ do kávy majú na jednej strane toho wackenovského býka. Nedovolím si to citovať, no vyzdvihol dôraz pre detaily. Či už pri „miešatkách“ alebo pri všetkom, čo sa tam dialo. Mám pocit, že všetko fungovalo veľmi presne a efektívne ako dobre naolejovaný stroj. Jediné, čo im ozaj nešlo, bol humor. 🙂

Marta: K tým „miešatkám“ musím pridať ďalšie objavy: gumené cukríky v podobe tej kravskej hlavičky, poháre na kávu či uteráky v backstagi s logom festivalu… Nehovoriac o fortune cookies či kondómoch alebo samotných plechovkových pivách! 🙂

Mohli by ste niečo povedať o aktuálnom dianí v kapele?

N: Aktuálne je kapela v odpočinkovom režime. Od mája až do Wackenu sme veľmi intenzívne pracovali na vystúpení a momentálne si dopriavame oddych. Ja s bubeníkom Pítrsom sme sa práve vrátili z Brutal Assault-u, náš klávesák Miloš je na dovolenke s rodinou… Skúšať začíname opäť od septembra a predpokladom je práca na novom materiáli.

Tak to bola posledná otázka, ďakujem veľmi pekne za odpovede a zároveň by som vás chcel poprosiť o odkaz pre čitateľov.

N: Aj my ďakujeme veľmi pekne za túto možnosť prihovoriť sa čitateľom Metalmania-Magazínu. Prajem Vám všetkým pekný zvyšok leta, užite si posledné týždne a snáď sa vidíme na jeseň na koncertoch! 🙂

Záznam z vystúpenia na Wacken Open Air: