Prahu napadla temnota a dravosť – BELPHEGOR, SUFFOCATION a HATE prepadli Futurum
Máte to tak aj vy? Niektoré koncerty kapiel by ste mohli pozerať každý deň, inými ste zase už presýtení a máte pocit, že ich nechcete aspoň 10 rokov vidieť. Mne sa to stáva pomerne často. Najviac to pociťujem pri kapelách ako CYTOTOXIN, VADER alebo ALCEST, ktoré som videl aj 6x a už mám pocit presýtenia.
Naposledy som to zažil na koncerte OBSCURA, kde sa mi všetko páčilo, no na konci som mal už pocit, že mám dosť a pekných pár rokov ich už nechcem vidieť. Potom tu máme druhú kategóriu, kde by som dal kapely ako IMMOLATION, DYING FETUS, MARDUK alebo SUFFOCATION, kde mi vôbec neprekáža, že ich vidím často a kľudne aj zajtra by som si dal koncert niektorej z týchto kapiel.
Práve SUFFOCATION spojilo sily s BELPHEGOR a HATE a vidali sa na spoločné turné. Videl som ich 5x a kúsok som mal obavu, či tiež nepríde pocit nasýtenia. Prišiel? Za chvíľu sa dozviete.
Začiatok
Pred samotnou trojicou kapiel mali svoje slovo až dvojica neznámych predkapiel. Prvou z nich bola banda CARNOSUS. Švédi na to hneď išli z ostra, ich death/thrash metal bol akýmsi konsenzusom medzi týmto žánrami, na jednej strane – kopec thrash metalových rytmov, ktoré dodávali vystúpeniu gule.
Na druhú stranu sa na nás valila lavína death metalových riffov, ktoré zneli dosť krvilačne. Celú túto skazu do nás hustili s riadnou dávkou energie. Za to druhá predkapela BETRAYAL sa na energiou nabité prvé vystúpenie nechytila.
Nemci sa rozhodli hrať death metal na modernejší spôsob s premisou z iných žánrov, občas mi to pripomínalo GOJIRA(u), so svojimi atmosférickými prvkami, no musím povedať, že to po prvom vystúpení akosi vychladlo, no to vôbec nevadilo, pretože sa už šlo rezať do živého.
Ide do tuhého
Poliaci HATE by sa v politickej terminológii dali nazvať prezliekači kabátov. Raná tvorba okolo albumu „Awakening Of The Liar“ je napáchnutá totálnou agresiou death metalu (tú mám obzvlášť rád).
Potom prešli do fázy – budeme BEHEMOTH 2, čím som túto kapelu úplne vyradiť z pozorovania, no potom prišiel album „Tremendum“ a spečatil to nový „Auric Gates of Veles“, kde sa vybrali na cestu po vlastných nohách a to zamiešaním do tvorby viac melodických a atmosferickejších pasáží.
Na pódium si umiestnili dve stožiariky s lebkami na ktoré boli namontované zrejme srnčie rohy, tváre sa obalili do warpaintu a temná show mohla začať. Celá spúšť začala s „Into Burning Gehenna“, ktorá ešte páchne po BEHEMOTHe, no skvelo navodila temnú atmosféru a celý set by sa dalo brať ako prierez ich posledných albumov.
Pokiaľ som správne postrehol, tak hrali z každého albumu po jednej piesni, čo ma až tak netešilo, predsa len by som privítal viac piesní z posledného albumu (keďže ide o čerstvú vec). Zvukovo šlo o vydarenú vec, všetko šlapalo ako malo, len škoda výberu setlistu.
Musím sa priznať – mám slabosť na oldschool brutal death a na kapely ako PYREXIA, INTERNAL BLEEDING, BROKEN HOPE či SUFFOCATION, hlavne, čo sa týka koncertov. Vždy keď vidím kapelu z týchto vôd, tak ide o neskutočný masaker. Nebolo tomu inak ani teraz.
Devastácia
Devastácia začala s „Thrones of Blood“, ktorá rozpútala totálne peklo pod pódiom, až som nevedel kde mi hlava a noha stojí. Lietalo to so mnou, kde sa dalo a vôbec mi to neprekážalo. Už je asi zbytočné spomínať, ale opakovanie je matka múdrosti.
Franka Mullena v klube už asi nikdy neuvidíme (poslednýkrát bude na Brutal Assaulte), jeho miesto zaujal Ricky Myers (bubeník amerických DISGORGE), na jeho špecifický štýl síce nenabehol na 100%, ale svoju rolu spĺňa na plné obrátky a publikum vie vyhecovať do totálnej blasfémie.
Počas príhovorom sa mi zdal, že je chorý a zachrípnutý, no počas piesní fičalo jeho hrdlo na plné obrátky. Posledným zakladajúcim členom už ostal len Terrance Hobbs. No povedzme si pravdu, on je SUFFOCATION a stále na ňom vidno, že ho to baví a posúva svoju kapelu dopredu, nie len hudobne, ale aj na koncertoch.
Radosť na neho pozerať počas hry. Zvuk bol ako buldozér, bolo počuť všetko dôležité a pritom šlo o totálny nálet stíhačiek. Aby som zodpovedal otázku z úvodu. Rozhodne ma to neprešlo a kebyže majú koncert zajtra v mojom okolí neváham a idem znova!
BELPHEGOR
Ani som si neuvedomil kedy sa BELPHEGOR vyšvihol na takú vysokú úroveň, že sa stal väčšou kapelou ako SUFFOCATION, ale budiš. Čo sa im nedá uprieť je zmysel pre teatrálnosť. Každá jedna pieseň je ako rituál pre samotného Satana.
Atmosféra zla je hmatateľná, k čomu prispeli aj tajuplné stojany so strašidelnými figúrkami, či sviečky ale aj vizáž kapely. Obzvlášť Helmuthov roztečený warpaint, ktorý pripomína ako keby z neho vytekala krv a celé to okoreňoval jeho typickou gestikuláciou, kde sa mi zdalo, že ani nehrá na gitaru ale vyzýva zlo zo samotného pekla.
Čo sa týka zvuku, tak som mal pocit, že šlo o najlepšie ozvučenú kapelu večera. Hotová masa zla, ktorá nás menila na démonov. Skladbu setlistu stavili na prierez tvorby, kde sme mohli počuť skladby ako „Belphegor – Hell’s Ambassador“, „Conjuring the Dead“ alebo ich totálnu klasiku „Lucifer Incestus“, ktorá bola zároveň vrcholom ich koncertu.
Mal som pri nej pocit, že to prekročilo hranice „show“ a vrhli sme sa priamo do pekelných vôd. Rakúšanov som tiež už videl aspoň 5x naživo a musím sa tiež priznať, že ma to stále baví a rozhodne sa teším už na nejaké nové tóny od nich.
Opäť vydarený koncert! Futurum priam pukal od množstva ľudí, čo tam bolo, niekedy bol aj problém sa dostať k pódiu a užiť si svoje obľúbené tóny z blízka. Každopádne si myslím, že práve toto je cesta na dobré koncerty – dať dokopy 3 veľmi známe kapely a poriadne rozdrviť lebky fanúšikov! Možno by ani nebolo treba predkapely, pokiaľ príde takáto smršť, akou bola táto trojica.
