Prekvapenia milujem. A nechápem ľudí, ktorí majú opačný názor. Áno, môžu byť aj nemilé prekvapenia, ale o to si potom viac ceníte tie, ktoré sú naopak veľmi príjemné. Človek milión, myslím tým jednotlivca, nemá šancu orientovať sa absolútne vo všetkom, čo vzniká na hudobnej scéne. Dokonca už ani v našich končinách. Čo je dobré, lebo je to znak, že toho vzniká stále veľa. A hoci nie všetko znesie tie najprísnejšie kritériá, prípad druhého albumu Chaos and Perfection of progresívcov MIEA, je na úplne opačnom póle.
Priznávam sa, nepočul som ich prvý album spred roka. A možno je to aj dobre, lebo pri aktuálnom počine vôbec nemám chuť porovnávať. Od prvých sekúnd úvodnej skladby Mammatus mi bolo jasné, že v Prahe vznikla veľmi dobrá kombinácia hudobníkov s unikátnym feelingom.
A hoci sa v skladbách nedočkáte nejakých extra špeciálnych novátorstiev, ich schopnosť komponovať, spájať rify, dávať skladbám originálnu atmosféru a pritom to všetko zaobaliť do závoja, ktorý nám je blízky, je skutočne výnimočná. Ešte obdivuhodnejšie je to v kontexte veku členov kapely. Takto vyzreté kompozície by ste očakávali od harcovníkov typu Dream Theatre a atmosféru ešte zo starších časov, povedzme Led Zeppelin. K tomu sa však aj priznávajú a je to dobre, že čerpajú od tých najlepších, lebo to vedia podať po svojom, s vlastnou pridanou hodnotou a originalitou.
Hneď druhá skladba vás zatlačí pri počúvaní do pozitívnej defenzívy, lebo vám klesá sánka pri úplne najvhodnejšom použití flange efektu v hlavnej pasáži Under the Healing Stone. Tým si ma získali totálne. Práve o to ide. Progresívny štýl nie je o onaniách jednotlivých muzikantov pri predbiehaní sa, kto je lepší. Ani v tom, akú skvelú kakofóniu kto kde použije. Ale o tom, že vás odpáli hoci jediný rif a jeho hudobné stvárnenie. Nuž a takýchto momentov nájdete na tomto albume veľa.
A ešte jedna vec sa mi veľmi, ale naozaj, že veľmi páči. Vokály svojou farbou, ale najmä tým „salámistickým“ podaním a frázovaním robia z tohto albumu skutočne nadčasovú vec. A nebojím sa povedať, že chalani prekračujú akýkoľvek regionálny rámec. Ide o minimálne európsku kvalitu. V spievaných pasážach občas počujete Ozzyho, v intímnejších častiach to občas zasmrdí Coverdaleom, ale všetko to spolu ladí, pasuje a neuveriteľne teší ucho náročnejšieho poslucháča.
Áno, prog rock, alebo progresívny metal nie je pre masy. Ale to je dobre. Nemyslím si, že tí, čo sa vydali touto cestou, túžia po desaťtisícoch pod pódiom. To by museli hrať niečo iné. Chalani však evidentne veria svojim múzam, pocitom, schopnostiam a robia fantastickú muziku. Najmä ju cítia správne. Jedinou, veľmi malinkou sťažnosťou, môže byť z mojej strany, že zvuk o level vyššie by dodal tomuto albumu absolútny punc. Ale to je len skutočný detail.
Práve mi dohráva v ušiach záverečná, krásne rozťahaná, Comfort of Nothing a práve si sťahujem ich album do telefónu. Teším sa, chalani, že mi budete robiť spoločnosť v aute a rád vás uvidím niekedy aj naživo. Skvelá práca.
Lineup:
- MIKI HANK – spev, gitary
- DOMINIK LENART – gitary
- KAMIL ORAVEC – basa
- ŠIMON KEEDER KDÝR – bicie
Tracklist:
- Mammatus
- Under the Healing Stone
- Epiphany of Dying Sun
- Your Priest Can’t Heal Me
- Once Again
- Heavy in My Bones
- Comfort of Nothing
Rok vydania: 2020
Vydavateľstvo: Samovydanie
Full album:
Linky:
https://www.facebook.com/MIEABAND/
https://miea.bandcamp.com/album/chaos-and-perfections
Hodnotenie: 5/6
