Ak poznáte tvorbu a najmä filozofiu projektu The Way of Purity, asi vám nepríde divné, že recenziu rozdelím do dvoch rovín. Tou prvou bude práve filozofia a tou druhou samotná muzika.
Začnem tou zložitejšou problematikou. Je chvályhodné, aké aktuálne, ťažké a zásadné témy sa snažia vo svojom posolstve ľudia okolo Američana, s prezývkou Saitam, riešiť. V súčasnosti, v kontexte korona krízy ešte viac naberajú na aktuálnosti a naliehavosti.
Pomenúvajú všetky neduhy ľudstva, jeho nenažranosť, rozpínavosť, bezohľadnosť, zhýralosť, neschopnosť poučiť sa či rešpektovať prírodu a zem, kde sa nachádzame. Aj hudba je samozrejme prostriedkom, ako na tieto „defekty“ ľudí upozorňovať. Nech je akákoľvek, metal nevynímajúc.
Práve naopak. A v zásade nám musí byť jedno, v čo metalisti veria. Či je to Boh, Satan, Alah, Budha alebo veria v samých seba. Mám však obrovský osobný problém s tým, ak niekto tvrdí, že jedinou spásou, možnosťou nápravy a riešením je oddanie sa vyššie spomínaným.
Je naozaj jedno, ktorého si vyberiete. Ideológie, zvlášť tie cirkevné, celé tisícročia dokazovali a dokazujú, že sú len zdrojom nenávisti, úpadku, násilia, vojen a dekadencie. Je to pre mňa dostatočný dôkaz na to, že viera v to, že všetky problémy za nás vyrieši niekto „nadprirodzený“, nestojí ani len na hlinených nohách.
Je úplne v poriadku, ak niekomu v náprave ľudstva pomáha viera a posilňuje ho v odhodlaní niečo na tomto svete zmeniť. Ale ak začne zmenu k lepšiemu podmieňovať oddanosťou k nejakému „božstvu“, to už to bolo milión krát a všetci dobre vieme, kam to vždy viedlo.
A keď to ešte otočím na súčasnú situáciu u nás, kde to čím ďalej tým viac smrdí poľským osudom posledných rokov, len sa mi to potvrdzuje opäť. A preto, nech kapely ako The Way of Purity šíria ďalej odkazy a upozorňujú na neduhy nás ľudí. Len nie s argumentom, že sa všetko vyrieši, ak sa obrátime na „boha“, ktorého práve oni vyznávajú.
A teraz k muzike. Úplne sa stotožňujem s ovplyvnením hudobného vyznenia tohto telesa, ktoré sami uvádzajú. Započujete tam starý The Cure, občas nálady ako z pera Nicka Cave-a, zasiahnu vás aj intímne pokrivené plochy ako v podaní Sister of Mercy alebo Midnight Oil. Neobmedzujú sa však len na alternatívno crossoverové stvárnenia svojej hudby.
Občas /hoci naozaj len občas/ zaznamenáte vokály inšpirované groove metalovou scénou. Ale vo väčšine času je muzika, jej skladba, melodika a nálada len akoby druhoradým prostriedkom alebo platformou na vyjadrenie posolstiev prostredníctvom mužského a ženského vokálu.
Nuž a keď už sme pri tejto kombinácii, po úvodných zaujímavých skladbách The Plague a Rootrot sa ďalej čoraz viac stretnete s monotónnosťou. Akoby dochádzala hudobná inšpirácia a prerážala nutnosť vyjadriť sa, bez ohľadu na inšpiratívnosť plochy pod spevom.
Zdvojené spevy sa obmedzujú na obyčajnú harmóniu spojenia mužského a ženského vokálu, bez ozvláštnení typu terciový alebo kvartový dvojhlas, či niečo podobné. A možno aj preto, ostanú fans, ktorí očakávajú podobnosť so zmienenými influencermi pre The Way of Purity, sklamaní.
Pospájať niečo, čo už niekto vymyslel do nejakého, hoci sem tam aj zaujímavého celku, len ako prostriedok na vyjadrenie sa textami, to je málo. Nemohúcnosť v schopnosti tvoriť zaujímavé spevové linky dokonale vyznieva v závere skladby Bemoaned-AD.
Frontmanove spevové „sólo“ v závere je jednoducho amatérske. A keď po ňom začne „vyplakávať“ aj v úvode Evening Falls, poviem vám pravdu, mal som to chuť vypnúť. Našťastie to v ďalšej časti skladby trošku vylepšili. Nachvíľku.
A preto aj tu platí, že menej je niekedy viac. Napráskať na album silou mocou 12 vecí, lebo potrebujeme „kázeň“ vo všetkých možných oblastiach, to nie je asi tá správna cesta.
Možno to v závere pritiahnem trošku za vlasy, ale ak by som si mal vyberať medzi dvomi ideologickými pólmi v metale, a to medzi White a black metalom, siahnem po tom z pekla.
Nie preto, že by som bol zástancom ortodoxných zvráteností tejto scény. Práve naopak, aj tam mám veľké výhrady. Ale hudobne sú black metalisti vo väčšine prípadov o galaxiu ďalej ako novinka The Way of Purity.
Lineup:
- Without Name – spev, basa
- LostMyFaith – klávesy, spev
- Faceless –spev
- Misanthropy – gitary
- KK – bicie
Hostia:
- Bolverk (Ragnarok) – spev
- Rachel Aspe (Ex-Eths) – spev
- Polina Larsen (The Unhallowed) – spev
- Phil Stiles (Final Coil) – klávesy
Tracklist:
- The Plague
- Rootrot
- Mandament
- We Urge Human Race to Commit Global Mass Suicide
- Wishing Death upon You All
- Undoing
- Uniformed
- The Lyncher
- Bemoaned-Ad
- Evening Falls
- Spectral
- Leave
Rok vydania: 2020
Vydavateľstvo: Wormholedeath
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/thewayofpurity/
Hodnotenie: Hudba 3,5/6 Ideológia 0/6