Ak sledujete kariéru dnes už legendy Opeth, nemusím vám špeciálne predstavovať meno Martín Méndez. Ak v týchto vodách neplávate, ale zaujímajú vás netradičné deathmetalové novinky, vedzte, že ide o basáka spomínaných Opeth. Je druhým najdlhšie pôsobiacim členom tejto švédskej veličiny popri charizmatickom Mikaelovi Akerfeldtovi.
Zaujímavým faktom je už len to, že medzi severskými vikingami sa ocitne v jednej bande Uruguajčan. No možno práve to je základom toho, čo tvrdím, že svojim debutovým sólo albumom priniesol skutočne zaujímavú vec na scénu smrteľného kovu.
Ani sa nejdem pokúšať novinku Kuarahy špeciálne škatuľkovať v rámci žánru. Poviem len, že nejde o death klasického strihu, na ktorý si s chuťou zaskáčete pod pódiom. Práve naopak.
Donúti vás ostať v pokoji a s otvorenými ústami a mysľou vnímať, čo všetko sa dá skombinovať do podmanivého celku. Je to skutočná lahôdka pre fajnšmekrov. Pre tých, ktorí majú radi ozajstné umenie aj v metalovej hudbe. Počnúc hráčskou vyzretosťou, pokračujúc mnohými inšpiráciami naprieč celým hudobným spektrom a končiac schopnosťou komponovať naozaj pôsobivé veci.
Tak ako v domovskej kapele, aj v projekte White Stones budete cítiť vplyvy jazzu, rocku, progresívne prvky a pozoruhodné rozpracovania spočiatku minimalistických základov. V tom sú Opeth majstri a evidentne má na tom neodškriepiteľnú zásluhu aj Martín.
Je však cítiť aj jeden veľký rozdiel v porovnaní s Opeth. Méndez úplne pochopiteľne do vlastného projektu prináša kus seba. Kus Uruguajčana, ktorý je spätý so svojou kultúrou a práve tento fakt dodáva albumu Kuarahy ďalší mimoriadne príjemný rozmer.
Spolu s ním do tohto dobrodružstva išli vokalista Eloi Boucherie a bubeník Jordi Farré. Svoju ruku k dielu priložili aj gitarista Opeth – Frederik Akesson a jedným sólom prispel aj Per Eriksson, ktorého poznáte z Katatonie či Bloodbath.
Pri počúvaní máte pocit vznášania sa vysoko nad vikingskou loďou nekonečne putujúcou zo severu Európy k brehom Južnej Ameriky. Od úžasných pohľadov na tropické pralesy sa prostredníctvom mihnutia oka prenesiete nad mrazivé pláne niekde za polárnym kruhom.
To všetko ale vo veľmi modernom a umelecky dotiahnutom diele, kde nemáte šancu ani na sekundu nudy. Mimoriadne ma však zaujalo spojenie jednotlivých nástrojov a vokálov. Ak by ste ich počúvali samostatne, zrejme by sa žiadne pozitívne reakcie nedostavili. Nie že by boli nekvalitné, ale sú tak špecifické, že máte pocit, že nezapadnú nikam.
Avšak skladbu za skladbou vás na tomto albume jeho autor presviedča o svojej nevšednej schopnosti a predstavivosti pospájať zdanlivo nesúvisiace čriepky. Zvukovo riedke gitary, s veľmi podobne znejúcim vokálom a veľmi atmosférickými ambientnými zvukmi, to na prvé prečítanie neznie veľmi lákavo, ale verte, že dokopy to vytvára šialene lákavú vec.
Netreba to porovnávať s ničím. Netreba zbytočne škatuľkovať. Treba si to vypočuť a sami uvidíte, či sa stotožníte s tým, čo píšem. Za mňa najlepšia vec na albume asi Ashes – siedma v poradí. Tá má v sebe naozaj všetko. A spolu s ňou aj Infected Soul, do ktorej sa musia všetci progresívne zmýšľajúci metalisti z pôžitkom započúvať od prvých tónov.
Je to mimoriadne zaujímavé, koľko inšpirácie, nápadov a chuti vyjadrovať sa hudbou drieme v niektorých hudobníkoch, keď popri úspešnej kapele dokážu priniesť aj vlastný, nemenej zaujímavý projekt. Nie je takých veľa, čo to zvládajú s takým prehľadom, ako frontman White Stones. Kiež by takých bolo viac.
Lineup:
- Eloi Boucherie – spev
- Martín Méndez – gitary, basa
- Jordi Farré – bicie
Hostia:
- Fredrik Åkesson – gitary (1-4, 6-10)
- Per Eriksson – gitary (5)
Tracklist:
- Kuarahy
- Rusty Shell
- Worms
- Drowned in Time
- The One
- Guyra
- Ashes
- Infected Soul
- Taste of Blood
- Jasy
Rok vydania: 2020
Vydavateľstvo: Nuclear Blast
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/WhiteStonesOfficial/
https://twitter.com/White_Stones/
https://www.instagram.com/white_stones_official/
https://www.youtube.com/channel/UCESCoAM3OwnujOTFkOJZVaQ/
Hodnotenie: 5/6
