Lamb of God ma sprevádzajú svojou produkciou s prestávkami už dlhšiu dobu.
A napriek tomu, že je to už pomerne veľa rokov, nikdy som od nich neočakával nejaké žánrové kotrmelce, alebo nejaký prehnaný progres, pretože to, čo vždy hrali, mi absolútne vyhovovalo a vyhovuje.
Hneď úvodná skladba Memento mori, na aktuálnom albume s rovnomenným názvom ako je názov kapely, ma utvrdila v tom, že všetko je v najlepšom poriadku.
Pri spomínanej piesni sa pristavím ešte v jednej vete. Videli ste klip? Ak nie, pustite si.
Takto nejak má vyzerať to, ak sa metalová kapela rozhodne natočiť hraný, rozumej filmový klip. Žiadna amatérčina, žiadny pocit nedostatku financií a invencie.
Moderný, s moderným stvárnením, brutálnym výkonom strihača a natočený na profi techniku. Viem, majú na to určite iné financie, ako menej úspešné kapely.
Ale práve preto si myslím, že v prípadoch, kedy nie sú zdroje, je treba rozmýšľať nad nápadom, nie sa silou mocou hrnúť do rádoby filmového klipu. Ale teraz už naspäť k muzike.
Začnem pri frontmanovi Randym
Ten, hoci nie je zakladajúcim členom (pridal sa ku kapele rok po vzniku), je ikonickým členom. A pre mňa je jedným z najkonzistentnejších screamerov v branži.
Obdivujem ľahkosť s akou frázuje a jeho hlavnú polohu presne v strede medzi growlingom a screamingom. Tá ideálne kraľuje celej nahrávke aj v roku 2020 a hneď viete, že ide o Lamb of God.
Môj obdiv má aj preto, že popri kariére v Lamb of God toho postíhal mnoho ešte v ďalších projektoch a kapelách ako Gojira, Haste, Deafheaven, Overkil, Soufly a pod. Po takmer 30 rokoch v branži mu to aj teraz spieva skvele a navyše je to kreatívny skladateľ, takže nejde len o talent v hrdle, ale aj v hlave a metalovej duši.
Neviem sa dočkať, keď ich uvidím opäť naživo. Lebo keď do vás z novinky napália takú pecku, ako je napríklad New Colossal Hate, musí to pod pódiom doslova vrieť.
V kombinácii s moderným, na maximum nakomprimovaným zvukom nahrávky to znie naozaj kolosálne. A úžasné je počúvať, ako sa so svojou muzikou s ľahkosťou hrajú. Majú odohraté desaťročia a sú v štádiu, keď len sami sebe a všetkým naokolo dokazujú, ako ich hudba baví a tá ich, špeciálne.
K zvuku mám jedinú výhradu
Art Cruz si za bicími dosť výrazne pri mixe presadil svoje umenie. Umenie samozrejme v dobrom, ale vo finálnom vyznení lezú bicie trošku moc nad všetko a často je to zbytočné.
Aj keby pár decibelov oželeli, všetci by sme vedeli, že mu to za nimi ide. 🙂 Ale to je jediná moja pripomienka k novému titulu.
Veľmi príjemným osviežením je aj skladba Poison Dream so skvelým odschoolovým krikom uprostred, kde sa na moment dostanete do spojenia so súputníkmi Lamb of God, ako sú Slayer či Pantera. A hneď v zápätí to do vás pália plnými zásobníkmi v ďalšej v poradí, s názvom Routes. Touto ak odštartujú koncertný set, rozsekajú vás hneď v prvých 3 minútach.
Verdikt
Ostáva mi len konštatovať, že to, čo momentálne v Lamb of God volajú že „New way of American heavy metal“, znie mimoriadne dobre, sviežo, nadupane, moderne a pritom to nepopiera nič z hodnôt, na ktorých už 26 rokov táto banda stojí!!!
Lineup:
- Randy Blythe – spev
- Willie Adler – gitary
- Mark Morton – gitary
- John Campbell – basa
- Arturo „Art“ Cruz – bicie
Tracklist:
- Memento Mori
- Checkmate
- Gears
- Reality Bath
- New Colossal Hate
- Resurrection Man
- Poison Dream
- Routes
- Bloodshot Eyes
- On the Hook
Rok vydania: 2020
Vydavateľstvo: Nuclear Blast
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/lambofgod/
Hodnotenie: 5,5/6
