Kto je správny milovník ,,tekvíc“, určite pozná tieto fakty z ich histórie
Kapela Helloween sa začala formovať v roku 1978. Zakladajúcimi členmi boli Kai Hansen a Piet Sielck. Neskôr sa pripojili aj Ingo Schwichtenberg (bicie) a Markus Grosskopf (basa). Zo začiatku sa volali Gentry. Neskôr niekoľkokrát zmenili názov.
Krátko po vzniku zložili piesne ako Murderer (1979), Iron Savior (vydaný neskôr ako Iron Savior song) (1980), Gorgar (1981), Metal Invaders (1981), Save Us (1982), Victim of Fate (1982) a taktiež aj nejakú muziku, ktorú neskôr použili v Heading for Tomorow od Gammy Ray.
Peter Sielck napísal viacero songov Helloween, práva však prenechal Kaiovi Hansenovi.
Helloweenom sa formácia okolo Kaia Hansena začla nazývať v roku 1983, keď odišiel Piet a na jeho miesto prišiel známy Michael ,,Weiki“ Weikath.
V 1996-tom Piet založil známe zoskupenie Iron Savior. V období 1996-2001 bol jeho spoluhráčom aj samotný Kai Hansen.
Pred érou ,,dýň“, Weiki pôsobil v zoskupení Powerfool. Z dielne tejto bandy pochádza aj balada Sea of Fears, ktorú Helloweeni upravili, mohutne zrýchlili a dali jej názov How many Tears.
Rovnomenné debutové EP Helloween vyšlo v 1985-tom.
V rovnakom roku vydali aj prvý LP album – legendárny Walls of Jericho.
Na jeho obale sa nachádzal aj maskot podobný Ediemu od Iron Maiden – Fangface. Weikimu sa však nepáčil, preto ho prestali používať. Avšak objavil sa na niektorých albumoch Gammy Ray.
Zlatá ,,Kiske/Hansen éra“
Legendárny Michael Kiske prišiel v roku 1986 do kapely preto, lebo Kai mal problémy so spievaním naživo a preto, že Ralph Scheepers podobnú ponuku odmietol z dôvodu, že sa chcel venovať svojmu zoskupeniu Tyran Pace. Podľa vlastných slov to odmietnutie neskôr ľutoval.
M. Kiske zo začiatku nemal záujem isť do Helloweenu – nesedela mu tvrdosť a rýchlosť muziky. V dobe keď sa pripojil ku Kaiovi a Weikimu mal 18 rokov.
Keeper of The Seven Keys mal byť pôvodne dvojalbum, vydavateľstvo to však odmietlo, preto Keeper of the Seven Keys pt. 1 vyšiel v 1987-mom a v 1988-mom druhý diel.
Kai Hansen odišiel v 1988-mom, samozrejme o plánoch na odchod hovorí text megahitu I Want Out. Jeho náhradník Roland Grapow sa k ,,Hells“ pripojil v 1989-tom.
Rozšír svoju hudobnú zbierku o zaujímavé LP platne
Pink Bubels Go Ape/Chameleon
Gamma Ray vznikla v roku 1989. Pôvodne to mal byť iba projekt.
Pred Helloweenom mal Roland Grapow formáciu Rampage. Tam okrem gitary aj spieval. Avšak odišiel z nej v 1983-ťom. Živil sa ako automechanik.
Debutom pre Rolanda v Helloweene bol Pink Bubels Go Ape 1991. Napriek určitej kvalite nedosiahol úspech svojich predchodcov.
Markus neskôr povedal:
1. ,,Naša predstava o albume bola úplne iná ako konečný výsledok.“
V 1993-ťom vyšiel jeho nástupca Chameleon. Aj ten bol nepochybne kvalitný, no patrí k najmenej úspešným nahrávkam Hells. Jeho muzika bola dosť netypická na štýl Helloween.
V dobe jeho vydania bol bubeník Ingo v ťažkých problémoch (drogy, psychika). Na turné ho musel zastupovať Ritchie Abdel Nabi.
Pár mesiacov po vydaní Chameleonu Helloween opustili aj Kiske, aj Ingo. Pre M. Kiskeho to bola pravdepodobne ,,veľmi traumatická skúsenosť“ – od roku 1993 do 2010 nevystupoval naživo. A taktiež sa hanlivo vyjadroval ohľadom metalu (aj keď hosťoval vo viacerých projektoch 🙂 ).
Deris/Grapow/Kusch éra
V 1994-tom prišli do Helloweenu Andi Deris a Uli Kusch.
Andi bol v tej dobe známy ako spevák Pink Cream 69. Avšak pred dobou Pink Cream spieval v kapele Kymera. Uli sa preslávil v Gamme Ray.
Debutom pre oboch bol album Master of the Rings, ktorý Helloween ,,vrátil do hry“.
Jeden zo singlov k M.o.t.R. bol Mr. Ego – Rolandova skladba o Kiskem.
Na temnejšom nástupcovi M.o.t.R. – The Time of the Oath (1996) sa objavila aj skladba Kings Will Be Kings, ktorá údajne pochádzala ešte z éry Wals of Jericho. Helloweeni ju nikdy naživo nehrali.
Better than Raw z roku 1998 obsahuje ďalšiu raritu – latinskú modlitbu Laudate Dominum.
The Dark Ride z r. 2000 bol posledným albumom pre Rolanda a Uliho. Obaja sa s Helloweenom rozlúčili (bohužiaľ v nie dobrom) – a založili Masterplan. Podľa M. Weikatha sú v súčasnosti jeho vzťahy s Rolandom v úplnej pohode.
Rabbit Don’t Come Easy – My God-Given Right
Na Rabbit Don’t Come Easy z 2003-tieho sa prestavil Rolandov nástupca mladý Sasha Genster, ktorý predtým hral vo Freedom Call. Avšak horúcim kandidátom na to miesto bol Henjo Richter z Gammy Ray (a teraz aj The Unity).
Rabbit Don’t Come Easy nahrávali až dvaja bubeníci Mark Cross a Mikkey Dee (vtedy Motörhead). M. Cross v priebehu nahrávania ochorel na mononukleózu.
Neskôr sa ku kapele pripojil S. Schwarzmann, no s Helloweenmi hral len krátko. Vystriedal ho Dani Löble.
V 2005-tom vydali Keeper of the Seven Keys – The Legacy, voľné pokračovanie kultového Keepra of the Seven Keys. Podľa rozhovorov, dôvodom bola mimoriadne dobrá nálada v zostave.
V 2007-mom vypustili do sveta Gambling with the Devil. K nemu bolo spravené spoločné turné Gammy Ray a Helloweenu. Najprv Gamma zahrala svoje songy, potom Helloween a nakoniec sa dve kapely spojili a spoločne zahrali klasiky od Helloweenu.
V roku 2010 vydali 7 Sinners a v 2013-tom Straight Out of Hell. Na ňom sa nachádzal aj pomerne netypický song kapely – s tematikou starovekého kráľovstva Nabatea. Taktiež páni zaradili pomerne veľkú časť jeho songov do setlistov na turné.
Nástupca S.o.o.Hell – My God-Given Right (2015) je posledným počinom v zostave Deris/Genster/Weikath/Groskopf/Löble.
Spoločný debut veľkej zostavy – Kiske/Deris/Hansen/Genster/Groskopf/Löble – album Helloween uzrel svetlo sveta presne 16. júna 2021.
Linky:
https://www.helloween.org/
https://www.facebook.com/helloweenofficial/
https://www.instagram.com/helloweenofficial/
https://helloween.bandcamp.com/
Zdroje:
Citát:
Titulná foto: Martin Häusler
