Od siedmej sa amfiteáter pomaly napĺňal
Približne o pol deviatej už bol nabitý hudby chtivými poslucháčmi. Medzitým sa zotmelo, konečne vybehli na javisko páni a rozbalili to. Úžasné neboli len skladby, ale aj predhovory pána Andersona. Predstavil každú skladbu ako malý príbeh a vtiahol nás tak priamo do muziky.
Zahrali napríklad Living in the Past, Mrs. Tibbets alebo aj Pastime With Good Company, ktorú uviedol slovami, že sa hodí, lebo sú v dobrej spoločnosti, čo potešilo 🙂 Okrem vyššie spomenutých ma milo prekvapila aj Mine is the Mountian. Najlepšia vec, akú som kedy počula.
Bol to výborný prierez ich tvorbou a tak si užili starí aj noví (mladí) fanúšikovia, ktorých tam bolo celkom dosť.
Boli skvele zohratí a viditeľne si koncert užívali ako my. Bavili sa na javisku, sem tam hral sólo bubeník (naozaj parádne), sem tam gitaristi a aj klávesák, Anderson robil svoje žartíky, hral na jednej nohe, vrtel sa, skákal a behal po javisku. Síce mu občas nestačil dych na spev, ale nikomu to nevadilo. Ten chlap je čarodejník s flautou a je nabitý neuveriteľnou energiou.
So spevom mu pomáhal pri niektorých skladbách gitarista s fakt pekným hlasom. Na konci, keď sme už všetci stáli, sme si vytlieskali prídavok a oni zahrali ešte dve skladby. Potom sa už rozlúčili a odišli. Ľudia odísť nechceli, tlieskali a čakali, či sa náhodou páni ešte nevrátia. Dlho sme to nevzdávali a až po dlhšej dobe sa všetci rozišli. Bol to skvelý zážitok a dlho vo mne ten pocit zostane.
Bol to skvelý večer a snáď sa ešte niekedy podobná udalosť zopakuje.
