Michael Angelo Batio was born
Michael Angelo Batio sa narodil 23. februára 1956 v Chicagu. Jeho otec je pôvodom Talian a matka Nemka. Už v piatich rokoch začal hrať na klavíri a skladať hudbu a v desiatich mu zavoňala gitara. Do dvanástich rokov hrával v kapelách v mládežníckych kluboch, kostoloch a na výstavách, pričom cez víkendy koncertoval 10 až 12 hodín.
V trinástich rokoch mu jeho učiteľ gitary povedal:
,,Už ťa nemôžem učiť. V trinástich si rýchlejší ako ja v 22…“
Začal počúvať a sledovať profesionálov, sadol si a snažil sa vypracovať riffy a melódie. Vyštudoval Northeastern Illinois University a dosiahol bakalársky titul v odbore hudobná teória a kompozícia. Po ukončení štúdia sa chcel stať session gitaristom vo svojom rodnom Chicagu. Keď požiadal o prácu v neďalekom štúdiu, dostal za úlohu zahrať jednu skladbu. Podarilo sa mu to a pridal aj vlastné improvizácie a výplne, vďaka čomu žiadanú prácu dostal.
Ako session hráč nahrával hudbu pre spoločnosti ako Burger King, Pizza Hut, Taco Bell, KFC, United Airlines, United Way, McDonald’s, Beatrice Corp. a hokejový tím Chicago Wolves.
Vlani o sebe vyhlásil: „Stále cvičím vibrato znova a znova. To určuje, či z vás bude skvelý hráč, keď budete starší, alebo nie.“
Kapely
S kapelami začal hrať v roku 1984, keď sa pripojil k novej chicagskej heavymetalovej skupine Holland, rovnomennému projektu, ktorý založil bývalý spevák skupiny Steppenwolf – Tommy Holland. V roku 1985 vydali pod veľkým vydavateľstvom Atlantic Records svoj debutový štúdiový album s názvom Little Monsters, ktorý zaznamenal mierny úspech v Spojených štátoch.
Krátko nato sa rozpadli a v roku 1999 vyšla kompilácia materiálu zo sessions Little Monsters s názvom Wake Up the Neighborhood prostredníctvom Batio’s labelu M.A.C.E. Music.
Potom založil vlastnú rovnomennú formáciu so spevákom Michaelom Cordetom, basgitaristom Allenom Hearnom a bubeníkom Paulom Cammaratom. Kapela nevydala žiadny album, hoci tri z ich piesní sa objavili na kompilácii Nitro Gunnin’ for Glory z roku 1998.
Po rozpade zoskupenia Holland v roku 1987, sa Batio pripojil ku glammetalistovi Jimovi Gilletteovi na jeho sólovom albume Proud to Be Loud a potom dal dokopy bandu Nitro s basgitaristom T. J. Racerom a bubeníkom Bobbym Rockom.
Prvý štúdiový album Nitro – O.F.R. uzrel svetlo sveta v roku 1989. Vyšli z neho dva single: Freight Train a Long Way From Home. Videoklip k piesni Freight Train, ktorý sa hojne vysielal na MTV, sa vyznačoval tým, že v ňom Batio hral na svoju dnes už slávnu Quad Guitar, čo je pojem, ktorý časopis FHM označil za jeden z “50 najškandalóznejších momentov v histórii rocku”.
V roku 1992 nahradili Rocka a Racera Johnny Thunder, respektíve Ralph Carter. Vtedy svoju druhú štúdiovú platňu s názvom Nitro II: H.W.D.W.S.. Na nej sa nachádzala coververzia skladby Cat Scratch Fever od Teda Nugenta, ktorú skupina zakomponovala aj do videoklipu.
Krátko nato sa Nitro rozpadlo.
Sólo hráč
V apríli 1993 založil Batio svoj vlastný label M.A.C.E. Music, ktorý sa v roku 1996 stal jedným z prvých internetových vydavateľstiev. Jeho služby využil, keď začal nahrávať svoj prvý album No Boundaries, ktorý vydal v roku 1995. Batio v roku 1997 vypustil do sveta druhú štúdiovku Planet Gemini, ktorá ukázala veľmi progresívnu, experimentálnu stránku jeho hry.
V roku 1999 vydal svoje druhé inštruktážne video Jam With Angelo, ktoré vyšlo spolu s jeho tretím štúdiovým albumom ako sprievodné CD: Tradition. Po ňom rýchlo nasledoval štvrtý plnohodnotný album v roku 2000: Lucid Intervals and Moments of Clarity, na ktorom sa podieľali Mike Batio a Rob Ross, pričom druhý menovaný bol bubeníkom.
V roku 2001 Batio so svojou kapelou C4 vypustili do sveta nové CD, na ktorom boli piesne z jeho holandských rokov a medzi nimi aj pôvodná skladba Call to Arms. Bolo to jeho prvé čisto vokálne CD od nahrávania s Nitro. Batio a C4 sa objavili v televíznej relácii Rock My Ass, ktorú sám označil za “chicagské miesto živej hudby z vášho gauča”. Nebolo to Batioovo prvé vystúpenie v tejto šou. Objavil sa v nej aj v roku 1999 so skupinou No Remorse.
O rok na to vydal svoje prvé DVD, titulnú publikáciu zo série Speed Kills, po ktorej v roku 2004 nasledovalo druhé DVD Speed Lives. V tomto roku vydal Batio aj kompilačný album Lucid Intervals and Moments of Clarity Part 2, obsahujúci skladby z albumov Tradition a Lucid Intervals.
Rok 2005 priniesol svetu jeho očakávaný cover/tribute/štúdiový album Hands Without Shadows, na ktorom hosťovali hudobníci ako Mark Tremonti (známy z Alter Bridge), Rudy Sarzo (známy z Ozzyho Osbourna, Quiet Riot, Whitesnake a Dio) a virtuózny nováčik Bill Peck.
V roku 2006 vyšlo DVD Speed Kills 2, ktoré doplnilo prvý diel novej série Hands Without Shadows, Performance. Batio naposledy vydal v roku 2007, keď svoje prvé dva albumy – No Boundaries a Planet Gemini – zremixoval a remastroval s prídavnými bicími na album s názvom 2 X Again; názov piesne z prvého albumu.
Angelo v roku 2007 vydal tri DVD:
- Speed Kills 3
- 25 Jazz Progressions
- MAB Jam Session
V roku 2011 Batio debutoval v Las Vegas so svojou multimediálnou šou Hands Without Shadows – A Tribute to Rock Guitar. V roku 2012 absolvoval Batio s touto šou celosvetové turné. Bola to chronologická pocta rockovej gitare.
Časopis Guitar World Magazine, pre ktorý napísal rubriku Time to Burn, zaradil Batia medzi “100 najväčších metalových gitaristov všetkých čias” a časopis Total Guitar Magazine ho v apríli 2008 zaradil medzi “20 najväčších drtičov všetkých čias”. Batio získal aj cenu čitateľov časopisu Guitar World Magazine za rok 2009 v kategórii “Najlepší drtič”. V novembri 2011 ho čitateli získal Batio cenu čitateľov časopisu Guitar World Magazine a bol zvolený za najrýchlejšieho gitaristu všetkých čias. Dostal viac než 440 000 hlasov.
Zaujímavé fakty:
- Časopis Guitar World Magazine zaradil Batia medzi 100 najväčších metalových gitaristov všetkých čias
- Total Guitar Magazine ho v apríli 2008 zaradil medzi 20 najväčších drvičov všetkých čias
- Momentálne Michael Angelo Batio koncertuje aj so známou kapelou Manowar
- Okrem toho koncertuje aj s projektom Electric Guitar Lands G4, ktorý združuje gitaristov MichaEl Angelo Batio (Manowar), Gus G (Ozzy), Rowan Robertson (Dio), Andy Martongelli (Elefson).
- V roku 1991 natočil skladby pre nízkorozpočtový horor Shock ‘Em Dead a taktiež si tam aj zahral
Foto: minimoniotaku, CC BY 2.0, Wikimedia
