Bratislavská progressive death/black metalová skupina Ravenarium patrila na prelome milénia k poriadne horúcim železám na slovenskej scéne. Žiaľ, na ďalší album sme čakali dvadsaťjeden rokov. Ale kapela je v úžasnej forme a ich novinka Hypertowers to jasne dokazuje. O tom všetkom mozog kapely Peter „Feďa“ Fedorčák.
Ahoj Feďa ako sa máš Ty a aj kapela?
Feďa: Ahoj Libor, ďakujem za opýtanie, mám sa celkom pokojne. Najväčšie stresy a práca okolo nového albumu, a koncertu, kde sme krstili je už za nami, a všetko sa podarilo na jednotku. Takže teraz v kľude všetci pracujeme na tom, aby si ho vypočulo čo najviac poslucháčov a všetci trpezlivo čakáme na reakcie fanúšikov aj odbornej verejnosti.
Ravenarium bola koncom deväťdesiatych rokov pomerne rozbehnutá death/black/grindová kapela. Dodnes mám Vaše split s pioniermi pagan black metalu Meán Geimhridh, kde si tiež účinkoval. Ako spomínaš na túto dobu? Prípadne daj niečo o vzniku kapely.
Feďa: Ravenarium vzniklo v roku 1997 a začínali sme prakticky od nuly ako amatéri, ktorí sa približne za rok naučili hrať na takú úroveň, aby sme mohli skladať a hrať už ľahšie veci. Aj preto sme sa pohybovali v jednoduchších black/death vodách.
Prívlastok grind, nám asi prischol preto, lebo sme to ťahali do absolútnych rýchlostí bez riešenia nejakej čistoty hry. Tiež že sme na prvom deme mali nazvučený rytmičák ako plechový hrniec. 🙂
Rok po vzniku kapely som sa stal aj členom Meán Geimhridh a obe kapely sme boli kamaráti. Zdieľali sme jednu skúšobňu, respektíve klasickú starú betónovú garáž s plechovými dvojdverami. Aj keď to bola trochu chaotická doba, čo sa týka existencie a nebolo nám jasné, kam smerujeme, čo sme si vtedy, samozrejme, neuvedomovali, tak to bolo čarovné obdobie.
V skúšobni sme boli často a veľa sa hralo. Spomínam na tie časy veľmi rád a veľa hudby aj tej nevydanej, a nenahranej, ktorú sme vtedy vytvorili si dodnes pamätám, a niekedy si ju aj rád sám pre seba nostalgicky zahrám na gitare.
Mali ste to pekne rozbehnuté. Čo sa stalo, že rok po fantastickom albume Sounds for a Dying Age ste to zabalili?
Feďa: Stalo sa asi to, že Sounds bol až príliš odvážne zložený. K rýchlosti sa pridala zložitosť aj technická náročnosť. Bol teda pre nás veľmi ťažko realizovateľný na pódiách a nedarilo sa nám ho hrať kvalitne naživo. Chýbali nám skúsenosti sa s tým popasovať, strádali sme aj ako hudobníci, aj ako ľudia, čo sa týka pochopenia a spolupráce.Takže každý mal potom iné predstavy o fungovaní a skúšal hrať aj v iných bandách, aby si uspokojil svoje špecifické chute.
Pomaly sa jeden po druhom chalani rozhodli, že sa im už veľmi nechce, a keď im do toho prišli ďalšie povinnosti, vysoké školy, roboty, a vzťahy, tak sa hrania v kapele vzdali.
Ja som zostal na dlho úplne sám a držal som v hlave iba myšlienku, že raz to dám znova dohromady, keď nájdem tých správnych ľudí. Pretože zopár zaujímavých vecí po Sounde bolo zložených a bolo by mi ľúto, keby zostali len v šuflíku.
Čo si robil po rozpade Ravenaria?
Feďa: Hral som v rôznych kapelách, ktoré neboli moje. Niektoré boli ozaj krátkodobé. Ale za zmienku stoja tie, ktoré odohrali veľa koncertov a nahrali aj demá či albumy. Ja som totiž dosť veľa v skúšobni hral aj na bicie, išlo mi to, a tak som v niektorých kapelách dosť veľa odbúchal.
Za zmienku stojí Legion of the Doomed Lands, nahrali sme výborné demo. Ale hral som, samozrejme, aj na gitaru v Death revival, to bolo pravidelné hranie naživo (táto kapela sa personálne už pretransformovala, pôsobí s novým názvom Together as One a hrám v nej v súčasnosti znova, ale už na bezpražcovú basgitaru).
Pamätám si, keď som v roku 2004, myslím, odohral prvý dvojkoncert s dvoma rôznymi nástrojmi, Legion na bicie a Death revival na gitaru. 🙂 V roku 2007 som potom odišiel pracovať do Dánska a tam som si kúpil sedemstrunovú gitaru.
To bolo obdobie, kedy som začal serióznejšie cvičiť. Po návrate domov som vstúpil do kapely The Crypt ako gitarista, ale keďže bubeník to zabalil, tak som znova sadol za bicie a nahrali sme dobrý album, a aj sme dosť odkoncertovali.
No a ešte som nabubnoval EP pre Aeon Winds. Ale to najlepšie v tom období, čo sa stalo bolo, že som sa odhodlal zohnať si desať strunový nástroj Chapman Stick a na ten hrám dodnes. Ten ma hudobne vystrelil a zmenil mi vnímanie, ako pracovať s hudbou, našiel som systémy, ako sa zlepšovať, a tiež som sa rozhodol stretávať sa s profesionálnymi učiteľmi, a cestovať za nimi po Európe.
Veľký návrat
Kedy si prišiel s myšlienkou na obnovu a ako sa vyvíjala zostava? Na vašom návratovom koncerte som bol a tam bola zostava iná…
Feďa: Myšlienka na obnovu Ravenaria vo mne stále žila. Reálne kontúry dostávala, keď som začal v roku 2011 skúšať s jedným novým bicmenom a basákom Milanom Šagátom z rozpadnutého The Crypt, plus som ukecal bývalého gitaristu, nech to ešte skúsi.
Ale aj gitarista sa rozhodol, že to už nie je pre neho, aj bicmen odišiel žiť do Nemecka. No nevzdal som to, bol som už odhodlaný hľadať náhradu, lebo nové veci zneli výborne. Lanáril som veľa slovenských drumerov, nedarilo sa mi, no nakoniec náhoda koncom roku 2013 mi priniesla pri bare do cesty nášho súčasného bubeníka, Lukáša Micháleka z Nitry, ktorý je známy z rôznych metalových zoskupení a to bolo absolútne hudobné napojenie.
Na base bol stále Milan a ako gitarista k nám prišiel Peter Nagy z Vortex Unit. V tejto zostave sme úspešne odpálili reunion koncert v roku 2016, ktorý je celý zvečnený na YouTube v dobrej zvukovej aj obrazovej kvalite.
Milan aj Peťo v súčasnosti už v kapele nepôsobia, namiesto nich je za gitarou jeden navrátilec, pôvodný člen Luboš Šmidák a na basgitare Martin Vacula z kapely LATE. Keď si to tak teraz počítam, tak Ravenarium malo vlastne pauzu, kedy vôbec nehralo iba osem rokov z nášho necelého 26 ročného pôsobenia. Ale priznávam, že to bola pre mňa večnosť.
Nový album Hypertowers vychádza 21 rokov po poslednej nahrávke. Aký vidíš rozdiel medzi vašou staršou tvorbou a teraz? Nemyslíš, že starí fandovia budú mať so zmenami problém?
Feďa: No rozdiel je markantný. Odvtedy sa vyvinul celý metalový svet neskutočným spôsobom. Veď je to holý fakt, že metal je najrýchlejšie sa vyvíjajúci hudobný žáner na svete, a to všetko platí aj o fanúšikoch. Takže sme sa vyvinuli aj my. Za celý ten čas sme počúvali kvantá novej metalovej aj nemetalovej hudby a to nás prirodzene inšpirovalo, a posúvalo vpred.
Pokiaľ by nejaký starý fanda mal problém, že nehráme ako kedysi, tak ja by som mal problém, keby sme hrali presne, ako v minulosti s tým, že sme sa nikam neposunuli. A ono sa to u nás vyvinulo tak, že nám zmena a pestrosť vyhovuje, a udržuje pri živote.
Mňa osobne prekvapili djentové, ale aj old school thrash metalové pasáže. I keď vplyv Ihsahna asi nezapriete.
Feďa: Áno, djent sa u nás objavuje, ale aj black, moderna, old school, kontrasty a prekvapenia popri podržaných atmosférach. Pre nás je to cesta objavovania. Takže pokiaľ sa nám ešte niekedy podarí niečo nové urobiť, tak je viac – menej isté, že to bude znova krok do rôznorodosti a pestrosti, ale aj schopnosti pracovať s tradičnou hudbou.
Lebo nesmie zabudnúť vôl, že teľaťom bol. V ieme odkiaľ sme vyšli, ale chceme ísť po ceste vpred. Vytvoriť si radikálne hranice je podľa mňa to najhoršie, čo môže skladateľ urobiť. Ihsahn by asi tiež neriešil fanúšika, ktorý by mu vyčítal, že už nehrá ako na Wrath of the Tyrant.
Osobne ma nebaví počúvať kapely, ktoré zostali celú existenciu stáť na jednom mieste a ani sa nepokúsili skúsiť niečo nové. Na druhej strane si uvedomujem, že je tiež prirodzené, keď niekto udržuje old school celý život, sám mám rád veľa kapiel, ktoré takto hrajú, len mi od nich stačí počúvať pár songov a nie celé albumy.
A ešte k tomu Ihsahnovi. No je to môj najväčší black-prog obľúbenec a teda aj celý Emperor. Nevenujem sa nejakému vykrádaniu jeho kompozícií, to by ma vôbec nebavilo, ale počúvam ho od počiatku mojej metalovej cesty životom, na ich koncerte som bol prvýkrát pred štvrťstoročím, stretol som sa s ním osobne, bude môj miláčik navždy a počúvam ho stále, a aj budem.
A tak sa mi niekedy stane, že si niečo hrám a pri tom si poviem, „jéj to znie trochu ako Emperor“, a to sa mi páči. Neurobil som to cielene, ale naturálne a to má pre mňa hodnotu. Tým, že môj hudobný záber je širokospektrálny od jazzu cez klasiku, folk, pop, rock až po metal sa moje kompozície dokážu od seba líšiť, a to je pre mňa ako muzikanta, a skladateľa veľmi dôležité.
Albumu predchádzalo štúdiové video BiggTime z roku 2016. Prečo sa na albume neobjavila aj táto skladba?
Feďa: BiggTime bola vlastne demoverzia skladby Timeless, ktorá na albume, samozrejme, je (track 10). A keďže je na albume aj skladba Big Bang, tak aby nevznikla slovná duplicita v názvoch skladieb, tak sa v kapele odhlasovala zmena názvu BiggTime na Timeless, ktorý sme ešte prakticky vykrátili, aby ten song nebol veľmi dlhý.
Premenou prešli rôzne veci ako napríklad aj spôsob spevu v refréne. Nás aj trochu baví pracovať s jedným songom a mať z neho viac verzií. Akoby jeden song mal viac paralelných vesmírov. 🙂 BiggTime bol pre nás hlavne test, ako sa dokážeme popasovať s nahrávaním v profesionálnom štúdiu.
Aj keď test dopadol celkom dobre, vyvstali pri ňom otázky, čo v štúdiu dokážeme urobiť a za aký čas.
Album ste nahrávali doma. Na to musím priznať, že má výborný sound. Neplánovali ste predsa len nejaké profi štúdio?
Feďa: Ono to vôbec nebolo doma, ale v skúšobni, to je rozdiel. 🙂 Cesta bola taká, že práve po štúdiovej skúsenosti s BiggTime sme boli presvedčení, že profesionálne nahrávacie štúdio by bolo pre nás veľmi drahé aj časovo obmedzené.
Iná jednoduchšia pár akordová hudba by bola pre profi štúdio ideálna, ale naša produkcia bola veľmi obsiahla a zložitá. Takže by hrozilo, že nestihneme dotiahnuť album po všetkých stránkach, a nahrávanie by sa mohlo časovo predĺžiť, a finančne astronomicky predražiť. Na to by sme nemali a úver na album to by bolo pre hobby kapelu asi trochu priveľa.
Čiže sme sa jednohlasne zhodli a odvážili, že sa pokúsime nahrať nový album v našej vtedajšej skúšobni. Tú sme si prispôsobili, postavili akusticky, vybavili technicky, a po viacerých pokusoch, a testoch sme tam nakoniec nahrali všetky bicie party.
Bola to jedna miestnosť bez odhlučnenej réžie, všetci na slúchadlách. Takže na začiatku to bolo, nahráš tejk, stopneš, vypočuješ na repro a až potom si si istý či je to oukej. Dosť makačka, hlavne pre bubeníka. Nahrával celý týždeň a nebolo to jednoduché, aj čo sa týka fyzickej, aj psychickej energie, ale Lukáš to zvládol bravúrne.
Potom nám prenajímateľ oznámil, že budova sa bude búrať, a tak sme sa museli sťahovať preč. To bolo už tesne pred lockdownom. Gitarista Peter Nagy, ktorý bol hlavný sound-inžinier celého procesu, potom našiel priestory a postavil si ich tak, že už boli miestnosti nahrávačka, a réžia oddelené, takže to bolo ideálne na nahranie ostatných gitár aj spevov. Celý svet bol paralyzovaný, takže sme na nahrávanie mali času dosť a z výsledku sme boli nadšení.
Album otvára hlas pána herca Juraja Sarvaša. Ako ste sa k nemu dostali?
Feďa: Náhodou som sa dostal k jednej archívnej nahrávke starej možno aj cez šesťdesiat rokov, v ktorej pán Sarvaš recitoval neznámu báseň o čase. Vtedy sme už mali koncept albumu jasný, a tak som veľmi túžil po tom, aby krátka časť tejto recitácie sprevádzala naše albumové intro.
S pánom Sarvašom som sa spojil a veľmi pekne sme sa spolu dlho o tom rozprávali. On je veľmi milý človek s krásnou dušou a o jeho hereckom, a recitačnom umení môžeme hovoriť, samozrejme, v superlatívoch. Zaujímalo ma, samozrejme, či by súhlasil s použitím jeho recitácie a na moju radosť súhlasil.
Dokonca bol veľmi rád a doslova mi povedal, že: „Každá báseň si zaslúži svoju hudbu“. Tiež sme spolu riešili a zisťovali či táto báseň nepodlieha nejakým autorským právam, čo sa nepotvrdilo, bola to báseň neznámeho autora.
Pre mňa je táto skúsenosť obrovským zážitkom, spomienka na rozhovor s Jurajom Sarvašom bude u mňa rezonovať celý život, ďakujem a prajem mu ešte veľa zdravia, a krásnych radostných chvíľ.
Budúcnosť?
Nechystáte nejakú reedíciu Sounds a Ravenarium EP?
Feďa: Ani nie. Je to digitálne na internete a to by malo stačiť. Iba pár diskov som ešte osobne vyrobil pre pár ľudí, ktorí si o to povedali, lebo nejaké obaly som ešte mal, tak som mohol pre skalných fans vyrobiť pamiatky do ich archívov.
Myslím, že mám aj demo split s Meánom, aj album Sounds po tri kusy z každého pre prípad, že by to ešte niekto chcel na cédečku. Kazety sú už všetky dávno vypredané. Tie, ktoré ponúkajú nejaké firmy na internete, tie si ich vyrobili pre svoj vlastný biznis sami, samozrejme, bez nášho povolenia. 🙂
Možno by skôr stálo za to pozrieť sa na staré nahrávky s dnešnými modernejšími technickými možnosťami a skúsiť ich remastrovať. To by mi dávalo väčší zmyslel. Určite to skúsime, uvidíme výsledok a potom sa rozhodneme či to stálo za to, či je to vylepšenie, a či to nakoniec aj zverejníme, a ponúkneme na platformy.
Aká bude budúcnosť Ravenarium?
Feďa: To záleží aj na tom, aký bude po nás dopyt. Od toho by sa odvíjala naša koncertná aktivita v budúcnosti. Momentálne sa venujeme propagácii Hypertowers. Vieme, že to nie je úplne bežný album, ktorý cielene podlieha súčasným trendom a my sme veľmi zvedaví, aká bude reakcia fanúšikov aj odborných recenzentov.
Chceme počuť názory, z pozitívnych sa potešiť, lebo aj o tom je náš život hudobníkov. Mať radosť, keď sa niečo podarí, páči. No a z kritických názorov sa zas chceme niečo naučiť, a vziať na vedomie, lebo ľudia niekedy uvidia na kapele veci, ktoré na sebe samotná kapela nevidí.
Takže pokiaľ by nás ľudia chceli zažívať na koncertoch a dali by to patrične najavo, tak blízka budúcnosť by bola, byť stále aktívni, a pripravení hrať na pódiu v dobrej forme, kedykoľvek sa ozve nejaký organizátor s ponukou na vystúpenie.
Ak by záujem nebol, tak sa uskromníme s občasnými akciami. Ale v každom prípade budeme určite stále spolu, pretože okrem toho, že sme kapela sme aj veľmi dobrí priatelia, a riešime spolu aj nekapelné záležitosti.
Stretávame sa pravidelne, máme sa radi a pomáhame si navzájom. No a v istom bode začneme určite variť nejakú novú hudbu, na čo sa už teraz teším, lebo sa stále zlepšujeme, a bude to určite niečo zaujímavé. Jedno viem isto, že keď budeme v budúcnosti robiť znova niečo nové, tak to bude oveľa skôr ako o 21 rokov.
Záverečné slová patria tebe…
Feďa: Ďakujem vám aj s celou našou čierno-krídlou kapelou Ravenarium za priestor na vašom webe, veľmi si vážime váš záujem a prajeme vám všetko dobré vo všetkom, a navždy. A tiež vďaka vám fanúšikom za čítanie, a podporu.
Veríme, že si nájdete čas na vypočutie celého albumu Hypertowers, pretože ako si my havraniari myslíme, každý by si tam vďaka jeho pestrosti mal nájsť tú svoju obľubenú pesničku. 🙂
No a nám všetkým, a celému svetu prajem hlavne zdravie, lásku, mier, a spravodlivosť. Majte sa krásne.
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/ravenarium/
https://www.instagram.com/ravenarium/
https://www.youtube.com/user/ravenarium/
https://open.spotify.com/artist/5pVBYRXMpDZnf91pV3nYi4/
