Slovenská blackened death metalová kapela Ceremony of Silence vydala v júli tohto roka svoj druhý album s názvom Hálios. Od debutu Oútis uplynulo päť rokov, počas ktorých skupina prešla viacerými zmenami. V rozhovore nám gitarista/basgitarista Viliam a bubeník/textár Matúš prezradili detaily o vzniku nového albumu, spolupráci s americkým labelom Willowtip Records aj o ich hudobných inšpiráciách.
Zdravím, Viliam a Matúš. V júli tohto roka vám vyšiel nový album Hálios. Od vydania vášho debutu ubehlo 5 rokov. Prečo taká relatívne dlhá doba? Dávali ste si na čas, pretože ste perfekcionisti, alebo proces vzniku albumu sprevádzali nejaké problémy?
Viliam: Zdravím za celú kapelu. Áno, je to tak, dlhých päť rokov. Brzdil som to hlavne ja. Narodili sa mi dve deti, času bolo pomenej a bežne sa mi stávalo, že kým som sa dostal k tomu, aby som si nápady niekde zapísal alebo nahral, vyfučali mi z hlavy.
Pandémia covidu nám v napredovaní tiež nepomohla a pre tieto príčiny nám časom prišiel výhodnejší režim domáceho komponovania a menej pravidelných skúšok. Keď už skúška bola, tak sme na nej často len dolaďovali bicie, alebo detaily niektorých pasáží.
Faktor perfekcionizmu, teda aspoň subjektívne, tu v istej miere tiež zohrával rolu. To však považujem za „prekliatie” domáceho komponovania, kedy môžeš skladbu donekonečna modifikovať podľa toho, ako sa v daný deň vyspíš. V istom bode je treba si povedať, že už je to hotové a viac do toho nezasahovať, čo nie vždy dokážem.
Album opäť vyšiel pod americkým labelom Willowtip Records. Ako by si popísal spoluprácu s nimi? Čo všetko vlastne pre vás robia, okrem promo kampane? Ponuka na americké turné nebola?:)
Viliam: Spolupráca je férová a nesie sa v priateľskom duchu. Z nášho hľadiska benefitujeme najmä z proma, ktoré dokáže Willowtip zabezpečiť. Vydal nám oba albumy na vinyle, čo je tiež skvelé, pretože sú to veľké finančné náklady, ktoré si mnoho UG kapiel nevie dovoliť.
Okrem vinylu zabezpečil aj vydanie CD a kazety a zo všetkého nám poslal spravodlivé podiely, prispel na nahrávanie a ktovie, možno by pomohol aj s americkým turné, keby oň reálne prejavíme záujem. 🙂 V neposlednom rade je to pre nás česť vydávať albumy v rovnakom vydavateľstve ako naše obľúbené kapely.
Debut ste nahrávali vo dvojici. Na novom albume k vám pribudol spevák N. Ako a prečo došlo k tejto spolupráci? Stal sa N. právoplatným členom skupiny alebo sa jedná o jednorazovú výpomoc?
Viliam: S Neplexom (N.) sa poznáme dlho, okrem iného aj zo spolupráce v kapele Porenut. Od začiatku je súčasťou našej živej zostavy, pretože debut som síce naspieval ja, ale na živé hranie a zároveň spievanie som si nikdy netrúfal.
Navyše, extrémny spev je niečo, čo treba pravidelne trénovať, vychytávať techniky a to sú veci, v ktorých som nikdy nemal veľké ambície. Vzhľadom na toto všetko som bol presvedčený, že to určite zvládne lepšie ako ja, čo sa nám pri nahrávaní albumu aj potvrdilo. Na novinke je teda už jeho hlas a o tom, či je oficiálne členom sme sa vážne ešte nikdy nebavili. 🙂 Asi teda je.
Predpokladám, že s Hálios ste absolútne spokojní, keďže je to vaše čerstvo narodené dieťa. Ako však s odstupom času hodnotíte váš debut Oútis? Považujete Hálios za zrelšie dielo oproti Oútis?
Viliam: Hálios má oproti Oútis kúsok čistejší zvuk. Vôbec to však nepovažujem za nedostatok alebo znak menšej zrelosti. Sme v takom žánri, kde je vhodne namiešaná špina skôr pozitívum a neexistujú tu žiadne pravidlá ani hranice, čo je správne a čo nie.
Mám rád oba naše albumy, oba sú iné a odrážajú naše vtedajšie rozpoloženie a schopnosti, ktoré sa nám v istej forme podarilo zachytiť pri nahrávaní. Viac vyzretejší po kompozičnej stránke mi príde Hálios. Tých päť rokov vzniku sa niekde prejaviť muselo.
Aj keď tu máme naše „čerstvo narodené dieťa“, stále považujem Oútis za veľmi kvalitný album, ktorý, keď ti dobre zapasuje, tak s tebou zákonite musí zakývať.
Mnohí vašu hudbu prirovnávajú k interpretom ako Ulcerate alebo Gorguts. Považujete to za poctu alebo vás to už začína iritovať? 🙂 Mimochodom, čo vravíte na nový album Ulcerate?
Viliam: Ešte si zabudol tretiu kapelu – Deathspell Omega. Ja mám taký pocit, že každú kapelu v tomto našom žánrovom mikrokozme prirovnávajú k týmto trom veličinám. Je to samozrejme tým, že často používame tie nepríjemné disonantné intervaly, ktoré sú pre žáner príznačné a vyvolávajú pocit napätia.
Tieto prirovnania sú úplne v poriadku. V dnešnej rýchlej dobe má človek aspoň hneď hrubú predstavu o čo pôjde. Ja si tiež niekedy púšťam kapely na základe podobných prirovnaní, tak možno si niekto podobne pustí aj nás.
A k novému albumu Ulcerate ─ aj keď sa zdá, že čo sa týka šírky publika a hodnotení kritikov, je to ich najúspešnejší album, ja ho však nepovažujem za ich najlepší. Mám pocit, že je to oveľa menej death metal ako býval, menej náklepov, viac „groovov“, ale zároveň rešpektujem, že toto bol zámer a chápem to ako vývoj kapely.
Niektoré momenty sú tam absolútne dychberúce a album dozaista rozbije koncoročné rebríčky. Mňa to tentokrát na zadok neposadilo. Za vrchol považujem obdobie niekedy okolo albumu Shrines of Paralysis a albumy predtým, s výnimkou debutu. V každom prípade, Ulcerate bude mať u mňa vždy obrovský rešpekt za to, akým spôsobom dokázali rozvinúť žáner a strhnúť lavínu nových kapiel a aj za to, aký vplyv mali na tvorbu CoS. Zahráme s nimi v Nitre 9.11., príďte.
Texty
Toto bude otázka primárne na Matúša, ktorý je autorom textov. Album Hálios je koncepčný a venuje sa indo-európskym solárnym mýtom. V booklete albumu je dokonca komentár, ktorý vysvetľuje „libreto“ albumu. Prečo si sa rozhodol práve pre túto tému? Plánuješ indoeurópsku mytológiu využiť ako zdroj inšpirácie aj pre nasledujúci album?
Matúš: Staré mýty ma vždy fascinovali, pretože umožňujú akýsi návrat k nadčasovým posvätným udalostiam, ktoré do veľkej miery formovali život a myslenie našich predkov a ich vzťah k svetu. Mýty vysvetľujú základné kozmické a kultúrne štruktúry, ale taktiež predstavujú archetypálne vzorce, ktoré sa prejavujú v našom každodennom živote.
Mimo ich duchovného rozmeru pokladám za dôležitý aj rozmer psychologický a kultúrny, mýty po stáročia ovplyvňovali myslenie človeka, kolektívnu identitu, morálne hodnoty, umenie či filozofiu, a pomáhajú jedincovi a spoločnosti pochopiť seba samých.
Texty na albume sú inšpirované esenciou starých praindoeurópskych mýtov, často vychádzajúc zo zrekonštruovanej podoby pôvodného znenia daného mýtu, ale tiež z jeho rôznych neskorších dochovaných podôb, okrajovo aj z niektorých mladších folklórnych prejavov.
Pamätám sa, že keď sme začali skladať materiál na druhý album, prvá zo skladieb sa ešte celkom niesla v duchu staršej tvorby, ale v skladbách, ktoré nasledovali som začal cítiť úplne iný typ veľmi surovej energie, ktorá ma inšpirovala posunúť texty viac do mytologickej roviny.
Nové skladby mi prišli ako ideálny nositeľ pre niektoré mýtické motívy hovoriace o boji s chaosom, o prvotnej obete, ktorá predchádzala vzniku vesmíru, o smrti, ceste do podsvetia a poznaní, o konci sveta a podobne. Všetky texty sú zároveň pretkané spájajúcim solárnym motívom a medzi riadkami sú stále prítomné aj rôzne motívy viac mystického charakteru.
Pravdepodobne sa v nejakej forme mytologické motívy objavia aj v ďalšej tvorbe, už to ale asi nebude ústrednou témou, ako to bolo tu. No zatiaľ je koncept pre nový album vo veľmi ranných fázach tvorby, takže je o tom skoro hovoriť.
Ešte jedna na Matúša. Považuješ za dôležité, aby poslucháči poznali a chápali posolstvo tvojich textov? Dostávaš spätnú odozvu k textom od fanúšikov či médií? Nie je ti ako textárovi trocha ľúto, že všetku „slávu“ zožne hudba a texty sú na okraji záujmu?
Matúš: Na to aby si mal silný hudobný zážitok texty v zásade nepotrebuješ. Nepovažujem teda za veľmi dôležité, aby ich každý poslucháč poznal. Texty na albume tento zážitok skôr dotvárajú a dávajú abstraktnému dielu ďalšiu významovú vrstvu. Hudba je u nás na prvom mieste.
Samotné texty som sa potom snažil písať štýlom, aby dokázali ku každému prehovoriť jedinečným spôsobom na nejakej hlbšej úrovni, bez toho, aby si potreboval rozumieť nejakým konceptom. Koho ale zaujíma, čím boli texty inšpirované, snaží sa ich lepšie pochopiť a užiť si album vo svojej celistvosti, má k dispozícii komentár, ktorý bližšie vysvetľuje niektoré vonkajšie textové vrstvy.
Spätnú väzbu k textom sme dostali v niektorých recenziách a aj priamo od niekoľkých fanúšikov. Ono väčšinou hneď vidno, kto si len povrchne prečítal nejaký jednoduchý promo text na webe a kto sa naozaj ponoril ako do textov, tak aj do samotnej hudby, a mal z albumu oveľa hlbší a komplexnejší zážitok. Taká odozva sa vždy lepšie číta a vždy ma to poteší.
Obal albumu je z tvorivej dielne bubeníka Matúša, ktorý sa postaral aj o grafiku na debutovom albume. Osobne sa mi Matúšove práce veľmi páčia a skvele dotvárajú charakter a identitu vašej „značky“. Aký príbeh rozpráva obal nového albumu?
Matúš: Ďakujem. Obal albumu zobrazuje heroický mýtus inšpirovaný skladbou Serpent Slayer, kde hrdina stotožňovaný so slnkom bojuje s hadom, zostupuje do ríše smrti, a znovu povstáva ako víťaz. Ide v podstate o archetypálny boj rádu s chaosom.
Na zadnej strane sa nachádzajú ďalšie dve doplnkové ilustrácie, kde jedna zobrazuje motív o podsvetných vodách zabudnutia a poznania, ktorý je inšpirovaný skladbou Moon Vessel. Druhá ilustrácia zobrazuje primordiálneho býka na nočnej oblohe, pod ním sa nachádza mohyla predstavujúca vstup do podsvetia, a meč v kameni súvisiaci hlavne so záverečnou skladbou albumu.
V lete ste si zahrali v Seredi na Burn Fest Open Air. Ako sa vám tam hralo? Čo vy a festivaly? Cítite sa lepšie v štúdiu (príp. v skúšobni) alebo na pódiu?
Viliam: Koncert na Burn Feste bol skvelý. Bolo to presne v deň vydania nášho albumu a k tomu výborný hrací čas v lete, už za tmy, malo to svoje čaro. Zahrali sme veľa nových vecí, ktoré, podľa mňa, dobre fungovali, aj keď to ľudia ešte nemali možnosť počuť.
Ja osobne hrám rád vonku, pod holým nebom, čiže za mňa sú festivaly po tejto stránke skvelé. Na rok 2025 sme potvrdili rovno tri. Festival má ešte aj tú výhodu, že nemusíme bojovať s divokou akustikou uzavretých klubových priestorov, čo pri našej hlasitosti hrania niekedy býva vcelku výzva. Inými slovami, myslím si, že vonku vieme mať oveľa lepší zvuk ako v klube.
Štúdio vs. pódium a skúšobňa – to sú kompletne iné vesmíry, mám rád oba. Štúdio je pre mňa magický moment, ktorý sa často neopakuje. Treba sa veľmi dobre pripraviť a podať po celú dobu viac ako stopercentný, sústredený výkon, s vedomím, že všetko, čo tu a teraz zahrám bude zaznamenané a výsledok trvalý.
Koncerty nie sú len krátkodobé dojmy, ale aj dlhodobé spomienky. Surová energia zo živého hrania je vec nenahraditeľná a návyková, a preto to chcú zažívať kapely aj poslucháči znova a znova. Aj preto nechceme, aby nám tento pocit zovšednel a aj preto je naša frekvencia hrania skôr nižšia.
Aké sú vaše hudobné vzory, inšpirácie? Nemusí to byť len metal. Radi objavujete novú hudbu alebo ste skôr verní svojim hudobným archívom?
Viliam: Gitaristov, ktorých považujem za inšpiratívnych mám celý zoznam. Okrem Michaela Hoggarda v poslednej dobe veľa sledujem aj Kyla Rasmussena z Vitriol, ktorý okrem toho, že je skvelý gitarista, tak je aj posadnutý hľadaním nekonvenčného gitarového zvuku. Je radosť sledovať Khalila z Defacement, kvôli jeho šikovnosti a originálnym, pokrúteným riffom.
Rune „Blasphemer“ Eriksen je obrovská inšpirácia hlavne kvôli jeho kompozičným schopnostiam, ale aj kvôli údernému štýlu hrania.
V neposlednom rade tu musím spomenúť vizionára Treya Azagthotha z Morbid Angel, ktorý úplne zmenil môj niekdajší pohľad na gitarové sóla. A skoro som zabudol na Karla Sandersa, ktorého obdivujem pre ľahkosť hrania technicky šialených vecí. Pri hraní na base je inšpiráciou jednoznačne Colin Marston. Sú to vždy jeho basové linky, ktoré pridávajú skladbám (nielen) Gorguts nový rozmer.
Niekedy dávno, keď sa ešte napaľovali CDčka s mp3 a hudba sa vo veľkom sťahovala, počúval som prakticky všetko nové. Postupne to viedlo k tomu, že som začal byť hudbou pomerne presýtený, musel som ubrať a prejsť do fázy, v ktorej som sa snažil toho vypočuť menej, ale za to viac do hĺbky.
Cca vtedy u mňa začala fáza kupovania hlavne platní, ktorá v rôznej intenzite trvá až dodnes. Nechcem teraz znieť ako „boomer“, ale v ére Spotify je to s počúvaním ako s fast foodom. Jasné, niekedy si ten hamburger s hranolkami dáš, ale asi to nechceš konzumovať každý deň.
Dnes máme 4. október a zhodou okolností práve dnes vyšlo niekoľko skvelých albumov – nový Blood Incantation – tentokrát ten úplne najsprávnejší pomer OSDM a psychedelických Pink Floyd pasáží, absolútne krásne a plynulo do seba zapadajúcich.
Nový Godspeed You! Black Emperor – kapela, ktorú posledných 15 rokov počúvam prakticky stále. Mám absolútne všetko, čo kedy vydali na platni. Vedel som, že bude nový album, lebo nové piesne hrali už na poslednom tour, ale nevedel som kedy presne, takže veľmi príjemné prekvapenie.
Nový Cosmic Putrefaction – taliansky death metalový génius Gabriele Gramaglia, okrem toho, že stíha mixovať a produkovať kopec iných kapiel, tak jeho primárny projekt vydáva albumy pomerne často a so stúpajúcou kvalitou.
Nedávno mi prišla platňa kapely Siderean. Nápaditý a mysľou otvorený, progresívny death metal. Tip mám od Khalila z Defacement a rád ho takto posúvam ďalej. Toľko zhruba prehľad o tom, čo mi bude doma hrať najbližšie dni.
Budúcnosť
Nepremýšľali ste začleniť do vašej hudby nejaké nemetalové prvky či už elektroniku, ambient alebo nejaké akustické nástroje?
Viliam: Myslíš, že Morbid Angel tiež dostali podobnú otázku a potom nahrali Illud Divinum Insanus? 🙂 Premýšľali, ale na doterajšie albumy sa nám to vôbec nehodilo. Teda, ak mám byť úplne presný, hodilo sa nám to len do intermezz, ktoré predeľujú jednotlivé strany platní oboch našich albumov.
Na „Upon the Shores of Death“ môžeš počuť noisové zvuky od Vargara z kapely Tujarot a na droneovej „Eternal Return“ sú zas rôzne akustické perkusie. Nejde však o niečo, čo by zásadne menilo charakter albumu, ale len o detaily. Sme hudobne dosť otvorení ľudia, a ak by bola vhodne zakomponovaná elektronika alebo ambient na dofarbenie nejakej pasáže v skladbe, alebo prípadne nejakej celej experimentálnej piesne, vieme si to predstaviť.
Existuje tu samozrejme nejaká červená čiara, za ktorú by sme nešli, napríklad elektro beaty alebo retro blackové klávesy. Skôr by som oprášil tú kopu analógových gitarových pedálov, čo mám a použil ich na nejaký sound dizajn alebo noise. Za zaujímavý a vkusný mix elektroniky s metalom považujem napríklad posledný album Plebeian Grandstand, prípadne mi prídu zaujímavé intermezzá na poslednom albume Defacement.
Máte nejaký vysnívaný festival alebo miesto, na ktorom by ste si radi zahrali? Pasoval by mi k vám napr. nemecký Prophecy Fest, ktorý sa koná v prírodnej jaskyni z doby kamennej Balver Höhle.
Viliam: Prostredie tej jaskyne je skutočne geniálne! Neviem do akej miery tam dramaturgicky zapadáme, ale s prižmúreným okom organizátora by sme sa tam zmestili. Celkovo by sme boli za koncert v akejkoľvek jaskyni. Možno by práve tam náš zvuk dostal ten správny jaskynný charakter, o ktorý sa snaží množstvo kapiel v štúdiu.
Niečo podobné spravili aj Cult of Fire v jaskyni niekde pri Brne, tí sú už však tak veľká kapela, že na to, aby si zahrali v jaskyni, nepotrebujú festival.
Okrem toho by sme chceli zahrať napríklad na Houses of the Holy, čo je festival v rakúskych Alpách s veľmi špecifickou atmosférou a výberom kapiel. Možno sa to raz podarí.
Otázka, ktorá nie je veľmi obľúbená na pracovných pohovoroch. Berte ju preto s nadhľadom:) Kde sa vidíte o 5 rokov? Samozrejme pýtam sa na vízie a plány týkajúce sa kapely, nie vášho súkromného života.
Viliam: Odpovedám teda s nadhľadom – som rád, že som za posledných niekoľko rokov nemusel byť na žiadnom pracovnom pohovore, lebo ak by som dostal túto otázku, musel by som asi odtiaľ utiecť núdzovým východom. S kapelou je samozrejme plán odohrať nejaké dobré koncerty a robiť na novom materiáli.
OK, to bola posledná otázka. Ďakujem za váš čas a poprosím ešte o nejaký odkaz pre čitateľov.
Viliam: Podporujte kapely, ktoré si myslíte, že za to stoja akýmkoľvek spôsobom. Zo „spotifáju“ kapely nemajú NIČ. Ďakujeme za priestor, 9.11. Nitra.
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/ceremonyofsilence/
https://www.instagram.com/ceremony.of.silence/
https://open.spotify.com/artist/0jFMbZY7G5bM586AlzcY9y/
https://www.youtube.com/@ceremonyofsilence/featured/
