Napalm Death Campaign For Musical Destruction 2025
Kampaň za hudobnú deštrukciu má už neuveriteľných niečo vyše 30 rockoff. Jej autormi sú vynálezcovia nepočúvateľného hudobného (áno, hudobného) štýlu grindcore – Napalm Death.
Keď som v roku 1992 videl info s preškrtnutou notou k tomuto ťaženiu Európou spolu s Obituary a Dismember, bolo rozhodnuté a hneď sa zorganizovala košická smečka na tento koncert v Prahe. Nakoniec som sa tejto „skazy“ nemohol zúčastniť.
Našťastie 19. februára dorazili k nám do Košíc a so sebou vzali troch kazisvetov z ,,juesej“ – legendárnych Crowbar, mladších Full of Hell a úplných nováčikov Brat.
Začiatok deštrukcie bol stanovený na 18:00. Už pár minút predtým bolo jasné, že Collosseum nebude zívať prázdnotou. Rad na vstup do klubu sa ťahal až vonku na malé námestíčko pred ním.
Brat
Nováčikovia Brat z New Orleans začali ,,skazusfeta“ presne o 18tej s vynikajúcim ostrým a razantným zvukom. No od prvej sekundy to už neboli ,,nováčikovia“, ale svetaskúsená kapela. Vo štvorčlennej zostave sa za mikrofón postavila LIZ ,,Barbiegirl“, ktorá rozhodne nikdy nebola Barbie, keďže death growl, ktorý predviedla na pódiu, nemá nič spoločné s ružovou blond bábikou. Ich muzika je mix death grindu a powerviolence. Sami to nazývajú ,,bimboviolence“ .
Každopádne, neboli to žiadni „roztlieskávači“, aj keď performance Liz by tomu nasvedčovalo. Od začiatku roztancovali, rozoskákali a rozpogovali celkom početné publikum cca 500-550 xichtov. Pred takmer každou skladbou pustili sample intro, napr. od Shanie Twain, Madonny, Britney Spears atď., a následne začala zábava iného druhu. Po tomto skvelom úvode som mal v pláne občerstvenie, ale uvedomil som si, že už od začiatku je celkom nátresk, tak aj tie rady pri baroch aj tak vyzerali.
Full of Hell
Po krátkej pauze sa objavili Full of Hell. Názov tejto marylandskej bandy presne vystihuje to, čo hrá a predvádza na pódiu. Zmes noise/grindcore sa veľmi mojim sluchovodom príliš nepáči a trocha viac výškovo položený zvuk oproti Brat mi na radosti veľmi nepridal. Ich bubeník Dany, popri svojej robote, stíhal ešte doprevádzať speváka Dylana (nie toho Bobiho hipíka, bo ten by tam už skolaboval 😀 ).
A sám spevák Dylan navyše obsluhoval aj klávesy za účelom vytvorenia total noise nepočúvateľných tónov a divých intro samplov. No čo, aj toto sa dá nazvať hudbou. Okrem toho, spomínaný Dany nám asi v polovici setu predviedol také, trocha nervózno-šialené bubenícke sólo a medzitým sa môj kamoš posunul v rade na ,,bierpomazánku“ asi len o polovicu. Po cca 40-50 min. sa Full of Hell rozlúčili s už dosť natrepaným Collom a môj kamoš sa pomaly približoval k baru.
Crowbar
Po cca 20min. prestávke sa k pozornosti prihlásili Crowbar a mne kamoš doniesol konečne tú spomínanú ,,pomazánku“. Táto smečka u nás v Košiciach ešte nehrala. V ich zostave by ste našli aj gitaristu Kirka Winsteina (člena južanských Down spolu s Philom Anselmom z Pantery s ktorým sa už pozná od mala). Spolu predvádzali štýl hudby, zvaný sludge metal.
Krátka charakteristika: sú to pomalé linky, ale nie až tak celkom pomalé ako napr. v doommetale, reznuté s hardcore zvukom. Čiže Barnieho vízia o koncepcii koncertného turné, spájajúceho rôzne štýly extrémnej hudobnej deštrukcie, sa pomaly napĺňala. Zapĺňal sa aj tanečný parket v tohtoročnom vrchole plesovej sezóny v Collosseu.
Pod pódiom to dosť vrelo, ale nič nevykypelo, lebo Crowbar tu a tam stihli osoliť kotol aj rýchlejšími a rytmickejšími piesňami zo svojho dosť dlhého zoznamu (existujú už od roku 1990). V jednej piesni si na basu zahral aj jeden z krstných otcov grindcoru, Shane Embury z Napalm Death.
Po nej odznelo ešte zopár skladieb a pobrali sa do backstageu, kde sa už pripravovala ,,napalmová smrť“. Počas o niečo dlhšej prestávky sa stihlo skonzumovať zopár molotovových koktailov len pre výbušnosť prostredia a situácie ako takej.
Napalm Death
Niečo pred 9. večer to v kotli vybuchlo a pri zaplnených balkónoch sa začalo strhujúce štvrté dejstvo, skutočný zápas toreadorov s gladiátormi. Podľa mňa smršť prekvapila tak bublajúci kotol a taktiež samotných drtičov pri FC Aston Villa. Praotcovia grindcoru to rozbalili na plné bomby valiacim sa skazonosným hlukom priamo do fejsov prítomných (asi 650-680). Valila sa jedna bomba za druhou priamo do kotla a z neho od prvej minúty vylietavali končatiny, moreplavci aj krátkodobí pódioví účinkujúci.
Napriek vyššiemu Barneyho veku (a aj úbytku telesnej váhy), mašina Napalm Death išla na 1000 %. Neuveriteľné, čo táto dnes už trocha pozmenená štvorčlenná zostava dokázala a ešte určite dokáže. Od roku 2014 hrajú live s gitaristom z Venomous Concept – Johnom Cookeom. Pôvodný gitarista a ešte stále člen Mitch Harris sa zúčastňuje tvorby, ale už nekoncertuje.
Klasický Barneyho predslov a úvod ,,probably as you all already know we are Napalm death“ odznel a ,,killer hour“ mohla pokračovať. Peklo na parkete vôbec neutíchalo a ani nie je sa čomu čudovať, pretože setlist pozostával znova z iného mixu ako naposledy čo boli v KE. (asi 3 roky).
Čo ma na tejto smečke fascinuje, je neutíchajúca chuť otvárať zadubené mysle a oči v podobe sociálno-politických textov kritizujúcich útlak, nerovnosť, nezmyselné vojny a všetko možné aj nemožné, čo vie žumpa zvaná ľudstvo vyprodukovať .
Čakal som už len jeho povestné – Mass Appeal Madness, no nestalo sa. Avšak totálne šialenstvo pokračovalo ďalej. Priznám sa, nedalo mi to a vošiel som do vriaceho kotla aj s poriadnou dávkou neohrozenej slobody. Kamoši (Barbie, Joži aj so synmi) a aj môj syn boli po blízku a nikto z nás nemal najmenší problém vystreliť z parketu na pódium a následne skočiť do horizontu udalostí a premiestniť sa v časopriestore.
Mali sme tam aj akrobatov, čo skákali saltá do publika. Nikomu sa nič nestalo, aj keď lietali končatiny. Teda okrem Jožiho N, pre ktorého Barney musel nachvíľu prerušiť záverečnú Unchallenged Hate, lebo mal na hlave malú krvavú ranu – tzv. škrabanec. Predtým odohrali klasiku od Dead Kennedy´s Nazi Punks Fuck Of, ktorú zborovo odrefrénovalo celé Collosseum.
Záverečné slová
Ak by Collosseum v Košiciach bolo na poschodí, tak by som si myslel, že sa celé prepadne do suterénu tak ako keď som videl N.D. prvýkrát v Londýne v Camden Town (r. 2000) v nejakom klube vo viktoriánskom baraku. Táto banda doteraz nikdy nepoľavila a určite ani nepoľaví, aj keby mal Barney vystúpiť na stage s horúčkou, tak ako v Košiciach v Colle 2018.
