Metal a Irán? Pre niekoho to môže znieť ako absurdná kombinácia, no realita je iná. Napriek prísnym zákonom, cenzúre a neustálemu prenasledovaniu sa v Iráne udržala silná undergroundová metalová scéna. Títo hudobníci nehrávajú len tak pre zábavu – ich hudba je formou odporu, vyjadrením slobody a spojením s predislamskou perzskou históriou, ktorú islamský režim tak urputne potláča.
Hudba ako zločin
V Iráne nie je metal len nepopulárny – je rovno nelegálny. Po islamskej revolúcii v roku 1979 sa nový režim rozhodol, že hudba „kazí morálku“ a môže odvádzať ľudí od islamských hodnôt. To znamenalo koniec verejným koncertom, zatvorené hudobné školy a prísnu cenzúru textov. A metal? Ten je pre režim priam zosobnením diablovho diela.
Blackmetalový hudobník Sina Winter zo zoskupenia From the Vastland vie, čo znamená represia na vlastnej koži. Počas života v Teheráne sa snažil hrať metal, no kvôli jeho láske k predislamskej perzskej kultúre a zoroastriánskym legendám sa stal terčom islamských revolučných gárd. Po vystúpení na festivale Inferno v Osle v roku 2013 a po ódach na iránsku históriu v dokumente Blackhearts bol donútený utiecť z krajiny.
Rovnako skončili aj členovia death-thrashovej kapely Confess, ktorým hrozil trest smrti za „propagáciu satanizmu“ a „urážku islamu“. Spevák Nikan Chosravi prešiel mučením a dennými výsluchmi, až nakoniec utiekol do Nórska. Keď sa proti rozsudku odvolali a utiekli z krajiny, trest sa zmenil na viac ako 14 rokov väzenia… a 74 rán bičom.
V podobnej situácii sa ocitla aj formácia Arsames, ktorej členovia boli odsúdení na 15 rokov väzenia. Dôvod? Ich texty oslavovali perzské dejiny a Kýra Veľkého. Po odsúdení zverejnili na svojej stránke:
Ak sú slová a ich tvary správne, nepíš nič. Ak nie sú, oprav a opravy zdôvodni.
„Je to zločin, že hráme metalovú hudbu?“ začínajú. „Je zločinom, že hovoríme o perzskej histórii? Zločinom je to, že si myslíte, že sa venujeme satanizmu, keď máme piesne o Kýrovi Veľkom a zoroastrizme! A je zločin, že milujeme hudbu a našu krajinu?!“
Kapely ako From the Vastland a Arsames si uvedomujú, že ich muzika predstavuje otvorený odpor voči režimu a ako taká môže viesť k prenasledovaniu.
Totálny underground: Metal v pivniciach
Napriek rizikám metal v Iráne nezomrel. Metalisti sa stretávajú v suterénoch a garážach, kde tajne organizujú koncerty. Tieto podujatia nie sú len o hudbe – sú o slobode a postoji. Bez ohľadu na pohlavie, či orientáciu sú tieto stretnutia miestom, kde môže byť človek sám sebou. No ak ich chytia, riskujú väzenie alebo dokonca bičovanie.
„Neexistujú tu žiadne metalové koncerty ani metalové bary či kluby, takže nemáme miesto, kde by sme si mohli užívať čas ako metalisti,“ hovorí Ramtin Dahti Moghaddam, spevák a gitarista melodic thrash metalovej skupiny Padra, známej tým, že spieva len v perzštine.
„Máme tu len niekoľko metalových klubov a niekoľko súkromných metalových koncertov, na ktorých nikto nemôže stáť, piť, ba dokonca ani ukazovať metalové rohy, ale aj tak je tu veľa metalistov. Je tu niekoľko štúdií, v ktorých môžu metalové kapely cvičiť, pretože majiteľ je metalista. Vždy sa obávame, že nás zatknú, ale nenecháme strach ovplyvniť našu hudbu, necenzurujeme sa, aj keby nás to viedlo k zatknutiu.“
Jediným spojením iránskych metalistov so svetom je internet. Vďaka VPN a proxy serverom sa im darí zdieľať svoju hudbu so svetom. Niektoré kapely vydávajú albumy v zahraničných labeloch, no doma sú prakticky neviditeľné. Čokoľvek, čo u nás berieme ako samozrejmosť – tričká s logami kapiel, CD-čka, koncerty – je v Iráne luxus, ktorý si tamojší metalisti nemôžu dovoliť.
Metal ako odpor voči islamu
Veľa iránskych metalových hudobníkov odmieta islam. Niektorí otvorene, iní nepriamo cez texty, ktoré oslavujú predislamské korene krajiny. Blackmetalové kapely často čerpajú inšpiráciu zo zoroastriánskych tradícií a eposu Šahnáme, ktorý islamský režim vytlačil z histórie. Hudobníci nosia symboly, ako Faravahar, znak zoroastrizmu, aby vyjadrili odpor vôči islamskej republike.
Existuje paralela medzi ním a Mjolnirom (Thorovým kladivom), ktorý nosia mnohí hudobníci v Európe či USA, ktorí podobne využívajú svoju hudbu a predkresťanské symboly na rozprávanie o pohanskej tradícii. Tieto kapely však nečelia prenasledovaniu. Ich odpor je väčšinou symbolický.
Každé vyjadrenie nespokojnosti s režimom je v Iráne nebezpečné. Metal je len jedným z nástrojov, ktorým mladí Iránci hovoria režimu jasné NIE.
Prečo to robia?
Niekto sa možno spýta: ,,Prečo sa metalisti v Iráne jednoducho nevzdajú?“ Odpoveď je jednoduchá: Pretože metal je pre nich viac než hudba. Je to vzdor, identita a dôkaz, že nezabudli na svoje korene. V krajine, kde režim diktuje čo si myslieť a ako žiť, metalová hudba znamená slobodu.
Ako povedal Ramtin Moghaddam z kapely Padra: ,,Milujeme metalovú hudbu. Bola tu pre nás v najtemnejších dňoch našich životov. Riskovali sme veľa, aby sme mohli hrať metal. Viem, že to nemá zmysel, ale keď niečo milujete, nemôžete bez toho žiť.“
Krátky amatérsky film nakrútený v uliciach Teheránu v roku 2022 o frontmanke iránskej metalovej kapely, ktorá riskuje všetko, keď sa chystá zavolať políciu na svoj vlastný undergroundový koncert v nádeji, že jej zásah pomôže získať azyl v inej krajine.
Titulný obrázok: https://lnk.sk/vuz3
